Munenori Tamahagane Katana Masamune

Jednu z verzií tohto meča ste mohli vidieť aj vo filme Ballerina.

Stojan na meč nie je súčasťou ponuky.

Nagasa (vrátane habaki): 73 cm

Tsuka: 31,2 cm

Motokasane: 8 mm

Sakikasane: 5,1 mm

Motohaba: 3,2 cm

Sakihaba: 2,3 cm

Kissaki: 3,4 cm (samostatne brúsený)

Sori: 2,2 cm

Materiál Nagasa: tamahagane

Bod vyváženia: 14 cm od tsuby

Gitae: Soshu

Materiál Tsuky: hadia koža a hodváb

Sageo: hodváb

Tsuba: mosadz

Fuchi: ziricote

Kashira: ziricote

Saya: dub

Seppy: mosadz

Koiguchi: ziricote

Kojiri: ziricote

Kurigata: ziricote

Hmotnosť: 1216 g

Príslušenstvo: origami (certifikát pravosti), brokátový vak na meč (pozri fotografie)

Tameshigiri: tatami, zelený bambus, alternatívne materiály

Kováč Masamune bol a navždy zostane najznámejším japonským kováčom všetkých čias. Nielen preto, že doviedol výrobu samurajských mečov k dokonalosti, ktorá dodnes nebola prekonaná, ale aj vďaka svojmu najslávnejšiemu meču Honjo Masamune, ktorý bol po niekoľko generácií symbolom japonského šógunátu a rodu Tokugawa, než sa na konci druhej svetovej vojny nenávratne stratil.

Jeho meče boli výnimočné nielen dokonalým remeselným spracovaním, ale aj diferenciálnym kalením a konštrukciou Soshu gitae, pri ktorej je čepeľ vyrobená zo siedmich kusov ocele, rovnako ako tento meč.

Z čias Masamuneho pochádza príbeh o tom, ako bol požiadaný, aby porovnal svoj najlepší meč s mečom svojho súčasníka, majstra Muramasu. Obaja teda vložili meče do potoka a sledovali, čo sa stane. Muramasov meč preťal všetko, čo mu stálo v ceste – listy, malé vetvičky aj ryby. Masamuneho meč však dokázal preťať iba listy a vetvičky. Muramasa sa sklamanému Masamunemu vysmieval. Všetko z diaľky sledoval mních, ktorý k nim pristúpil a povedal: „Masamuneho meč je dobrý meč. Muramasov meč je zlý. Masamuneho meč pretína iba listy a vetvičky, ale zbytočne neberie život. Muramasov meč zabije všetko, čo mu stojí v ceste. Bez ohľadu na dobro či zlo.“

Na jadro tohto meča bola použitá oceľ s najnižším obsahom uhlíka. Chrbát a ostrie tvorí oceľ s vysokým obsahom uhlíka (približne 1 %). Na bokoch bola použitá oceľ so stredným obsahom uhlíka (približne 0,5 %) a na vonkajších stranách bola opäť použitá oceľ s vysokým obsahom uhlíka.

Tamahagane bolo tavené v čínskom meste Longquan (prezývanom mesto magických mečov), kde sa najlepšie čínske meče vyrábajú už viac ako 2 500 rokov.

Jednotlivé druhy ocele sú dobre rozpoznateľné už na pohľad. Oceľ použitá na jednotlivých častiach čepele bola najskôr mnohokrát preložená, aby sa v nej dôkladne rozložili obsiahnuté prvky, odstránili nečistoty vzniknuté pri tavení a v neposlednom rade sa, samozrejme, zvýšila húževnatosť čepele. Hada je prevažne jemná a čitateľná iba na niektorých miestach, pod určitým uhlom a pri určitom osvetlení. Je skôr v štýle Mu Ji (nepostrehnuteľná).

O tom, ako sa vyrába koshirae k takémuto meču, si môžete prečítať v sérii článkov napísaných o prvom meči „Munenori Masamune“ tu.

Nagasa: Čepeľ v štýle shinogi-zukuri bola vykovaná v konštrukcii Soshu gitae z tamahagane. Vďaka tomu je dostatočne tvrdá, no zároveň pružná a odolná proti zlomeniu. Pri určitých uhloch pohľadu je jasne viditeľný prechod medzi rôznymi druhmi ocele. Hada je pre oko takmer nepostrehnuteľná a na väčšine čepele je v štýle Mu Ji.

Línia hamon bola vytvorená tradičným procesom kalenia. Čepeľ je celkovo veľmi masívna, a to aj vďaka hiranikua absencii bo-hi. Kissaki je kované a brúsené samostatne, o čom svedčí charakteristické yokote, ktoré ho oddeľuje od zvyšku čepele. Na nakago sú vyryté kandži znaky s významom „Munenori“.

Saya: Pošva meča bola vyrobená z dubového dreva, následne natretá ebenovou lazúrou a potom lakovaná približne 30 vrstvami lesklého priehľadného laku. V strede bola osadená tigrím okom. Koiguchi, kojiri a kurigata boli vyrobené z dreva ziricote. Jedinečný vzhľad tejto pošvy dopĺňa hnedé sageo z pravého hodvábu v štýle Nakafuji, vyrobené v Japonsku.

Tsuba: Masívna mosadzná záštita v tvare mokko pôsobí, akoby bola pokrytá detailne spracovanými kvetmi chryzantémy. Dvojdielne habaki bolo vyrobené z kombinácie mosadze a medi a následne vyleštené, rovnako ako mosadzné seppy, ktoré upevňujú tsubu na nakago.

Tsuka: Drevená rukoväť bola z oboch strán potiahnutá kožou z krajty mriežkovanej, ktorá bola namorená nahnedo. Následne bola ovinutá pomocou jabaraito z japonského hodvábu v štýle ajirokumiagemaki a tsukamaki, pričom bol oplet niekoľkokrát prelakovaný, aby sa zvýšila jeho pevnosť a zachovala trvácnosť jeho vzhľadu. Fuchi a kashira sú opäť vyrobené z dreva ziricote. Rovnako ako saya boli osadené menšími tigrími okami a dokonale ladia s ostatnými časťami koshirae. Menuki sú mosadzné a zobrazujú čierne hory, na ktorých úpätí rastú drobné zlaté kvety.