Munenori Tamahagane Wakizashi Masamune

Jednu z verzií tohto meča ste mohli vidieť aj vo filme Ballerina.

Stojan na meč nie je súčasťou ponuky.

Nagasa (vrátane habaki): 50,1 cm

Tsuka: 20,5 cm

Motokasane: 8,1 mm

Sakikasane: 6,2 mm

Motohaba: 3,2 cm

Sakihaba: 2,3 cm

Kissaki: 2,9 cm (brúsený samostatne)

Sori: 1,4 cm

Materiál nagasy: Tamahagane

Bod vyváženia: 9,75 cm od tsuby

Gitae: Soshu

Materiál tsuky: Hadia koža a hodváb

Sageo: hodváb

Tsuba: mosadz

Fuchi: ziricote

Kashira: ziricote

Saya: dub

Seppy: mosadz

Koiguchi: ziricote

Kojiri: ziricote

Kurigata: ziricote

Hmotnosť: 1012 g

Príslušenstvo: Origami (certifikát pravosti), brokátový vak na meč (pozri foto)

Tameshigiri: tatami, zelený bambus, alternatívne materiály

Kováč Masamune bol a vždy bude najznámejším japonským kováčom všetkých čias. Nielen preto, že priviedol výrobu samurajských mečov k dokonalosti, ktorá dodnes nebola prekonaná, ale aj vďaka svojmu najslávnejšiemu meču Honjo Masamune, ktorý bol po niekoľko generácií symbolom japonského šógunátu a rodu Tokugawa, až kým sa na konci druhej svetovej vojny nenávratne nestratil.

Jeho meče boli výnimočné nielen vďaka dokonalému remeselnému spracovaniu, ale aj vďaka diferenciálnemu kaleniu a konštrukcii soshu gitae, pri ktorej je čepeľ vyrobená zo siedmich kusov ocele, ako je to aj v prípade tohto meča.

Z čias Masamuneho pochádza príbeh, podľa ktorého bol požiadaný, aby porovnal svoj najlepší meč s mečom svojho súčasníka, majstra Muramasu. Obaja teda ponorili svoje meče do potoka a sledovali, čo sa stane. Muramasov meč prerezal všetko, čo mu stálo v ceste. Listy, malé vetvičky aj ryby. Masamuneho meč však dokázal rezať iba listy a vetvičky. Muramasa sa sklamanému Masamunemu vysmieval. Všetko z diaľky sledoval mních, ktorý k nim pristúpil a povedal: "Masamuneho meč je dobrý meč. Muramasov meč je zlý. Masamuneho meč reže iba listy a vetvičky, ale zbytočne neberie život. Muramasov meč zabije všetko, čo mu stojí v ceste. Bez ohľadu na dobro a zlo."

Na jadro tohto meča bola použitá oceľ s najnižším obsahom uhlíka. Chrbát a ostrie tvoria ocele s vysokým obsahom uhlíka (asi 1%). Na bokoch bola pridaná oceľ so stredným obsahom uhlíka (asi 0,5%) a potom bola na vonkajších stranách opäť použitá oceľ s vysokým obsahom uhlíka.

Tamahagane sa tavilo v Longquane v Číne (známom ako mesto magických mečov), kde sa najlepšie čínske meče vyrábajú už viac ako 2500 rokov.

Jednotlivé druhy ocele sú dobre rozpoznateľné už na pohľad. Oceľ použitá na jednotlivých častiach čepele bola najprv mnohokrát preložená, aby sa dôkladne rozložili obsiahnuté prvky, odstránili nečistoty vzniknuté pri jej tavení a v neposlednom rade sa, samozrejme, zvýšila húževnatosť čepele. Hada je tu prevažne jemná a viditeľná iba na niektorých miestach, pod určitým uhlom a pri určitom osvetlení. Je skôr v štýle Mu Ji (nepostrehnuteľná).

O tom, ako sa tvorí koshirae k takémuto meču, si môžete prečítať v sérii článkov napísaných o prvom meči "Munenori Masamune" tu.

Nagasa: Čepeľ typu shinogi-zukuri bola kovaná v konštrukcii Soshu gitae z tamahagane. Vďaka tomu je dostatočne tvrdá, ale zároveň pružná a odolná voči zlomeniu. Pri pozorovaní pod určitými uhlami je jasne viditeľný prechod medzi rôznymi druhmi ocele. Hada je voľným okom takmer nepostrehnuteľná a na väčšine čepele je v štýle Mu Ji.

Hamon v štýle Togari bol vytvorený tradičným procesom kalenia. Celkovo je čepeľ veľmi masívna aj vďaka hiranikua absencii bo-hi. Kissaki je kovaný a brúsený samostatne, o čom svedčí charakteristické yokote, ktoré ho oddeľuje od zvyšku čepele. Na nakago sú vyryté kanji znamenajúce "Munenori".

Saya: Pošva meča bola vyrobená z dubového dreva, potom natretá ebenovou lazúrou a následne lakovaná asi 30 vrstvami lesklého priehľadného laku. V strede bola osadená tigrím okom. Koiguchi, kojiri a kurigata boli vyrobené z dreva ziricote. Jedinečný vzhľad tejto pošvy dopĺňa hnedé sageo z pravého hodvábu v štýle Nakafuji, vyrobené v Japonsku.

Tsuba: Masívna mosadzná záštita v tvare mokko pôsobí, akoby bola pokrytá detailne spracovanými kvetmi chryzantémy. Dvojdielny habaki bol vyrobený z kombinácie mosadze a medi a následne vyleštený. Vyleštené boli aj mosadzné seppy, ktoré zaisťujú tsubu na nakago.

Tsuka: Drevená rukoväť bola z oboch strán potiahnutá kožou z krajty mriežkovanej, ktorá bola morená nahnedo. Následne bola ovinutá pomocou jabaraito z japonského hodvábu, v štýle ajirokumiagemaki a tsukamaki, pričom bol oplet viackrát prelakovaný, aby sa zvýšila jeho pevnosť a zachovala trvácnosť vzhľadu. Fuchi a kashira sú opäť vyrobené z dreva ziricote. Rovnako ako saya boli osadené menšími tigrími okami a dokonale ladia s ostatnými časťami koshirae. Menuki sú mosadzné a zobrazujú čierne hory, na ktorých úpätí rastú malé zlaté kvety.