Na súčasnom trhu s replikami samurajských mečov je nepreberné množstvo značiek, medzi ktorými sa ťažko orientujú samotní predajcovia. O to menej zákazníci, ktorí si svoj meč vyberajú prvýkrát. Aj keď sa tieto značky v určitých bodoch značne líšia, je možné aspoň orientačne opísať základné premenné na výber repliky meča podľa účelu jej použitia.

Pri nákupe meča je potrebné brať do úvahy, čo od meča očakávate a či vlastnosti, ktoré pri meči hľadáte, vôbec využijete, alebo vám bude stačiť jednoduchý, ale kvalitný meč z uhlíkovej ocele s brúsenou alebo kefovanou hamon ako meč, ktorý vám v prípade potreby poslúži na nácvik techník a zároveň ako pekná dekorácia.

Dnešné repliky možno deliť napríklad podľa výrobcu – Musashisword/Musha, Masahiro, Ryumon, Hanwei, Cold Steel atď…, ale aj podľa použitého materiálu a spracovania – nehrdzavejúca oceľ, uhlíková oceľ rôznej tvrdosti, čepeľ s Bo-hi alebo bez, s pravou či falošnou hamon. Čepele jednoduchej alebo zložitejšej konštrukcie s použitím ocelí s rôznym obsahom uhlíka a následnou tvrdosťou na ich jednotlivé časti a v neposlednom rade čepele z prekladanej (damaskovej) ocele s najrôznejším množstvom vrstiev. Od zložitosti výroby meča a druhu použitých materiálov sa, samozrejme, odvíja aj jeho obstarávacia cena a použiteľnosť.

Výber podľa častí meča:

Tsuka - Rukoväť môže byť potiahnutá alebo obalená buď pravou kožou z raje, alebo jej imitáciou, ktorá sa však v súčasnosti už takmer nepoužíva. Meč s pravou kožou z raje si pravdepodobne vyberie človek, ktorý má k meču určitú úctu a môže si takýto meč dovoliť. Na držanie meča nemá rozdiel medzi imitáciou a originálom takmer žiadny vplyv. Naň vplýva predovšetkým Ito, konkrétne materiál, z ktorého bola vyrobená, objem a dĺžka tsuky a, samozrejme, aj pevnosť Tsukamaki. Meče s výpletom rukoväti z bavlnenej Ito sú pri kúpe väčšinou uprednostňované pred mečmi s Tsukamaki z umelého vlákna, ktoré nesaje pot a ani nepôsobí tradične. Treba si však uvedomiť, že čím je meč lacnejší, tým je aj Tsukamaki menej pevné, čo je pri výbere potrebné opäť zohľadniť. Práve z tohto dôvodu sú všetky meče predávané v našom e-shope nanovo opletené, bez ohľadu na ich cenu. Predtým som zastával väčšinový názor, že tsukamaki z umelého vlákna je pevnejšie než z bavlny, ale po tom, čo som sám začal meče oplietať, som tento názor zmenil. Ak sa totiž bavlnená ito dobre utiahne a ďalej už nemá možnosť pružiť, je výplet neuveriteľne pevný.

Ďalším materiálom používaným na tsukamaki je napríklad koža alebo hodváb. Na spevnenie tsukamaki a zvýšenie odolnosti sa potom používa tzv. prelakovanie, pri ktorom sa tsuka prelakováva a samotné tsukamaki sa napúšťa lakom. Pri niektorých materiáloch a štýloch tsukamaki je prelakovanie prakticky nevyhnutné, ak má byť zachovaná maximálna pevnosť a funkčnosť výpletu v praxi.

Držanie tsuky ovplyvňujú aj ďalšie faktory, ako priemer, tvar, dĺžka atď… To je však už natoľko špecifické vzhľadom na rôzne rozmery dlaní, ktoré sa líšia od zákazníka k zákazníkovi, že je lepšie riešiť prípadný výber na mieru.

Tsuba, kashira, habaki, fuchi, seppa a saya – Ak sú tieto časti meča správne vyrobené (hmotnosť a rozmery), neovplyvňujú funkčnosť meča. Ide teda skôr o to, aký vzhľad týchto častí je vám osobne sympatickejší. Len čo sa týka Tsuby, pri použití meča v praxi môže pri lacnejších mečoch, pri ktorých je použitá Tsuba zo zinkovej zliatiny, dôjsť pri strete s čepeľou iného meča k jej prasknutiu, čo je však opäť pre väčšinu používateľov bezpredmetné.

Výber kovania však môže ovplyvniť vyváženie meča, jeho celkovú hmotnosť, ovládateľnosť, dopadovú energiu pri vykonávaní sekov atď... Ťažšie a masívnejšie kovanie posunie bod vyváženia meča bližšie k rukoväti a naopak.

Nagasa – Tá je, samozrejme, najdôležitejšou časťou meča a, ako som už uviedol vyššie, môže byť vyrábaná rôznymi spôsobmi v mnohých vyhotoveniach. Ak kupujete drahší meč a kupujete ho pre určité vlastnosti čepele, je dobré, keď je jeho súčasťou list pravosti, čiže tzv. „Origami“. V každom prípade sa vyrábajú a predávajú aj veľmi kvalitné repliky bez certifikátu pravosti a v žiadnom prípade to nemá vplyv na ich kvalitu či funkčnosť (napr. Hanwei alebo Cold Steel). Problém spočíva skôr v kvalite jednotlivých kusov a rozdieloch medzi predajcami, preto je dôležité vyberať si a nehľadieť iba na cenu.

Pri čepeliach z uhlíkovej ocele s falošnou hamon sa origami väčšinou nevystavuje, ale pri kvalitnejších mečoch existujú aj výnimky. V takom prípade je potom ukazovateľom kvality a originality meča, ale aj zárukou, značka výrobcu a, samozrejme, aj dobré meno predajcu. Ak je meč vyrobený z uhlíkovej ocele niektorým zo známych výrobcov, je v absolútnej väčšine prípadov aj funkčný, aspoň na vykonávanie Tameshigiri na Tatami, a môžete si byť istí určitou kvalitou. Pri niektorých lacnejších značkách je však dobré vedieť, z akého pôvodného zdroja meč pochádza, pretože pri niektorých doposiaľ nebolo známe, kto ich vlastne vyrába, a preto na trhu existuje veľké množstvo rovnakých výrobkov s veľmi rozdielnou kvalitou. Nechcem tu menovať konkrétne značky, ale ide o známych distribútorov (väčšinou mylne považovaných za výrobcov). V takom prípade odporúčam, ak už, nakupovať predovšetkým novšie vyrobené meče, pretože postupom času sa, samozrejme, kvalita produktov jednotlivých výrobcov môže zvýšiť.

Ešte si dovolím malú odbočku týkajúcu sa jednotlivých značiek mečov… Všetky repliky samurajských mečov sa vyrábajú v Číne. To, že je značka nemecká, americká alebo česká, v tomto ohľade nič neznamená. Ak sú meče funkčné, pochádzajú z Číny. Konkrétne z Longquanu. Ak sú vydávané za japonské, Nihonto a podobne, je to lož. Hanwei, Thaitsuki, Cold steel, Musashiswords, Masahiro, Ryumon, Chennes, John Lee, Kawashima, Ronin… Všetky tieto značky, aj všetky, na ktoré som zabudol, vyrábajú svoje meče v Číne a nikde inde. Pred rokmi som aj ja založil svoju značku pod názvom Munenori a aj keď sa tieto meče svojimi parametrami a vzhľadom od iných značiek líšia, opäť sa vyrábajú v čínskom Longquane!

Čo sa týka ostria meča, nie je dôvod brániť sa kefovanej či brúsenej hamon, ak nie ste nároční a hľadáte iba peknú dekoráciu. Kalené meče z uhlíkovej ocele sú funkčné meče, väčšinou kompletne rozoberateľné, pričom úroveň ich kvality je opäť priamo úmerná ich cene. Kefovaná či brúsená hamon je ľahko rozpoznateľná od hamon vzniknutej leptaním alebo kalením. Väčšinou je pravidelná (vlnky), ale môže byť aj nepravidelná. Leskne sa menej než zvyšok čepele. Skutočná hamon výrazne vystúpi až po vyleštení čepele.

Pri damaskových čepeliach možno pozorovať rôzne vzory. Klasická damasková čepeľ by mala mať lepšie vlastnosti než jednoduchá čepeľ z uhlíkovej ocele. Mala by byť predovšetkým húževnatejšia, a to nielen vďaka spojeniu niekoľkých druhov materiálu, ale aj vďaka jeho mnohonásobnému spracovaniu kovaním. Čepeľ z damasku sa vyrába metódou zvárania, pri ktorej vzniká tzv. „falošný“ damask. Následne sa leptá, prípadne čierni, a vzor je výrazný podľa toho, koľkokrát a akým spôsobom bola čepeľ preložená, ale aj aké druhy ocelí, respektíve s akým rozdielom v obsahu uhlíka, boli použité. Meč z damaskovej ocele však môže mať aj svoje nevýhody, ktorými môžu byť predovšetkým pri lacnejších replikách skryté chyby a nedokonalé zvary medzi jednotlivými vrstvami ocele.

Skladané čepele vznikajú podobnou metódou, ale ide o jeden kus priemyselnej ocele, ktorý sa následne prekladá. To, že ide skutočne o oceľ prekladanú a nie damaskovú, možno zistiť napríklad potretím ocele chloridom železitým, pričom pri všetkých vrstvách zostane zachovaný rovnaký odtieň ocele (nevznikne známe sfarbenie niektorých vrstiev do tmavšieho odtieňa ako pri damasku). Väčšina mečov uvádzaných ako prekladané sú iba meče damaskové. Kým som získal určité vedomosti, predovšetkým vďaka stretnutiu s pánom Jaroslavom Němcom, ktorému by som týmto chcel opäť veľmi poďakovať, bolo pre mňa ťažké rozlíšiť damaskovú čepeľ od čepele prekladanej. Hlavným ukazovateľom damaskovej čepele je rozdiel v odtieni jednotlivých vrstiev ocele aj pri jej mnohonásobnom preložení, ale aj vytvorenie takmer nebadateľných priehlbín v štruktúre čepele, ktoré vznikli jej strojovým leštením, pri ktorom mäkšia časť ocele ubúda výraznejšie. Toto je však potrebné vidieť, pokiaľ možno, na niekoľkých mečoch v praxi, pretože pri čínskych replikách z jedného druhu prekladanej ocele je bežné, že v mieste zvarov vznikajú nerovnosti aj v oblasti ostria.

Meče zložitejších konštrukcií majú napríklad jadro a ostrie z tvrdšej ocele a vonkajšiu časť z mäkšej ocele (Sanmai). Pri mečoch najzložitejších konštrukcií možno použiť aj niekoľko druhov ocele s rozdielnymi vlastnosťami (predovšetkým ide o obsah uhlíka) osobitne na čepeľ, jadro, chrbát a bočné časti čepele, z ktorých niektoré môžu byť damaskové alebo prekladané a iné nie.

Najčastejšie sa pri nákupe replík samurajských mečov stretnete s tromi základnými konštrukciami čepele maru, kobuse a sanmai. Najčastejší je prvý druh, ďalšie dva sú menej časté a takto vyrobené čepele sú pomerne drahšie. Čo sa týka vlastností čepelí v kobuse-gitae a sanmai-gitae, tie sú na prvý pohľad rovnaké. Pri výrobe sa totiž v oboch prípadoch používa kombinácia tvrdšej a mäkšej ocele s cieľom zachovať maximálnu tvrdosť a zároveň aj pružnosť čepele. Občas môžete naraziť aj na meč v gitae Honsan-mai, prípadne Soshu, ktoré majú pri správnom vyhotovení ešte lepšie vlastnosti než meče vo vyššie uvedenej konštrukcii, pretože čepele sú zložené z troch a viacerých druhov ocele. Opäť ide predovšetkým o zvýšenie húževnatosti ocele, teda zníženie náchylnosti čepele na trvalé ohnutie, prasknutie, lámanie atď... Čepeľ jednoducho znesie väčšie prehnutie, než praskne alebo sa zdeformuje. Alebo je, naopak, tuhšia a vďaka tomu opäť menej náchylná na ohnutie alebo trvalú deformáciu pri pôsobení rovnakej sily ako na čepeľ jednoduchšej konštrukcie.

Po rokoch predaja replík samurajských mečov musím, žiaľ, skonštatovať, že väčšina značiek a výrobcov prezentujúcich niektoré svoje meče ako prekladané z jedného druhu ocele, san-mai, hon-san-mai alebo kobuse stále vyrába a predáva v skutočnosti meče damaskové. Skôr než o snahu podvádzať a zvýšiť predaj ide o neznalosť technológie výroby mečov. Tak či tak, ak čepeľ meča nie je vyleštená, už z fotografií spoznáte, že ide o damask. Takisto napríklad meč v san-mai gitae, ktorý má viditeľnú hadu, je s 99 % pravdepodobnosťou damask, či už je vyleštený, alebo nie. Niektorí čínski kováči totiž za san-mai gitae považujú vloženie jedného kusu ocele s vyšším obsahom uhlíka medzi dva kusy ocele s nižším obsahom uhlíka, ich následné skovanie a prekladanie. Vďaka tomu vznikne damasková čepeľ so 66 % obsahom ocele s nízkym obsahom uhlíka, za ktorú zaplatíte dvojnásobok oproti čepeli v gitae maru z ocele s vysokým obsahom uhlíka, ktorá je oveľa odolnejšia, trvácnejšia a bez možných skrytých chýb vzniknutých prekladaním ocele.

Čo sa týka Bo-hi, čiže žliabku na odľahčenie a vyváženie čepele, meče s takýmto žliabkom sú, samozrejme, ľahšie, ale predovšetkým lepšie vyvážené a pri seku vydávajú charakteristický zvuk. Pri kvalitnejších mečoch je však vyváženosť čepele aj bez tohto „doplnku“ veľmi dobrá a opäť rozhoduje skôr to, akému vzhľadu čepele či hmotnosti meča dávate vy sami prednosť. Podrobnejšie informácie k tejto téme nájdete v článku na našom blogu tu.

Napokon možno vyberať aj podľa toho, či má meč tzv. hiraniku, haniku, alebo je čepeľ meča bez týchto prvkov. Viac o danej téme nájdete tu.

Nie je na škodu pozrieť si pred kúpou konkrétneho meča rôznych predajcov na internete u nás aj v zahraničí. Nielen na porovnanie cien, ale aj na získanie cenných informácií o meči a ich porovnanie s ostatnými. Predsa len nejde o lacnú záležitosť a tá trocha času strávená na internete sa určite oplatí.

Ak si nájdete ešte chvíľu, určite si prečítajte aj článok „O kvalite mečov“, ktorý sa venuje výberu meča podľa účelu použitia.

Ďalšie informácie nájdete aj na našom Blogu.

S prianím príjemného nákupu za e-shop Blades.cz, Eduard Valentík.