Čepeľ s hiraniku vs čepeľ bez hiraniku

     V našom e-shope ponúkame meče najrôznejších parametrov, konštrukcií alebo použitých druhov ocelí. Rozdiely medzi druhmi ocelí a ich spracovaním nie sú až také nepochopiteľné a zavádzajúce pri výbere meča ako tvar čepele, konkrétne tzv. hiraniku a haniku alebo naopak ich absencia. Preto považujem za vhodné tieto rozdiely nielen vo vzhľade, ale predovšetkým vo vlastnostiach a možnostiach čepelí náležite vysvetliť.

Meč určený na boj

     V dávnejších dobách sa, samozrejme, meče používali na boj a boli na ne okrem iného kladené dve základné požiadavky. Po prvé, aby nedošlo k ich zlomeniu alebo poškodeniu ostria pri strete s iným mečom takým spôsobom, že by bol meč ďalej nepoužiteľný, napríklad z dôvodu prílišného oslabenia čepele na danom mieste. Po druhé, aby sa čepeľ príliš neotupila alebo dokonca nepoškodila nielen pri kontakte s ľudskými tkanivami a kosťami, ale predovšetkým s brnením.

     Prvá požiadavka bola vyriešená niekoľkými spôsobmi, z ktorých základným bolo diferenciálne kalenie čepele, teda vytvorenie rozdielnej tvrdosti čepele v jej jednotlivých častiach, pričom k najväčšiemu rozdielu došlo medzi tvrdosťou čepele na mune (chrbte) a ha (ostrí). Predel medzi týmto najvýraznejším rozdielom v tvrdosti jednotlivých častí čepele potom tvorí hamon (línia kalenia). Týmto sa dosiahla tvrdosť ostria, avšak čepeľ zostala naďalej ohybná a povedzme, že aj dostatočne poddajná, aby sa nezlomila. Pri súboji teda dochádzalo skôr k ohnutiu čepele než k jej zlomeniu, čo umožnilo jej ďalšie použitie v boji, na rozdiel od ďalej nepoužiteľného meča so zlomenou čepeľou. Ak bol potom čas, meč sa mohol narovnať a stále bol použiteľný. Táto vlastnosť sa ďalej zdokonaľovala použitím zložitejších konštrukcií čepele, ako napríklad najznámejších kobuse, san-mai, honsan-mai, s použitím niekoľkých kusov ocele s rozdielnym obsahom uhlíka, čo malo za následok zvýšenie húževnatosti čepele, ktorá tak bola nielen menej náchylná na zlomenie, ale vďaka zložitejšej laminácii aj na ohnutie.

    Ďalšia požiadavka na meč použiteľný v bojových podmienkach stredovekého Japonska bola vyriešená zaoblením časti čepele, z ktorých najpoužívanejším bolo tzv. hiraniku, teda vonkajšie zaoblenie čepele od shinogi (tzv. rebra na čepeli) k ha pri mečoch konštrukcie shinogi-zukuri, prípadne od mune k ha pri čepeliach konštruovaných v hira-zukuri (bez shinogi). Konštrukcií čepelí bolo, samozrejme, viac, takže pre zjednodušenie a lepšie pochopenie išlo o vonkajšie zaoblenie čepele od ha k najbližšej hrane na čepeli v smere k mune. Menej používaným riešením zaoblenia čepele a otupenia uhla ostria s cieľom znížiť možnosť jeho poškodenia pri strete s tvrdšími materiálmi, prípadne inými čepeľami, bolo tzv. haniku. Ako už samotný názov napovedá, išlo čisto o zaoblenie v oblasti ha. Ostrie vďaka vyššie uvedeným tvarom vzniknutým pri kovaní a následnom brúsení čepelí získalo vyššiu odolnosť proti poškodeniu. Zuby vzniknuté pri strete s inou čepeľou boli podstatne menšie a zvýšila sa priechodnosť pevnejšími materiálmi, ako napríklad brnením.

     Na zníženie poškodenia ostria sa potom použilo ešte napríklad rozdelenie hliny pokrývajúcej čepeľ a ostrie pred diferenciálnym kalením, ale tam už súvislosť spočívala skôr vo vplyve a následkoch kalenia na čepeľ než v tvare čepele a použitom materiáli. Pozrime sa teda radšej na porovnanie pôvodných samurajských mečov a väčšiny dnešných replík, respektíve vyhotovenia čepelí.

Meč určený na tameshigiri

     Replikám pôvodných samurajských mečov vyrábaným v súčasnosti hiraniku alebo haniku väčšinou chýbajú. Dôvody sú hneď dva. Po prvé, čínski výrobcovia mečov si hiraniku ani haniku na čepeliach pôvodných samurajských, väčšinou značne opotrebovaných mečov, jednoducho nevšimli. Po druhé, čepele bez zaoblenia, navyše často tenšie, než boli pôvodné samurajské meče, lepšie prechádzajú mäkšími materiálmi, ako sú napríklad tatami namáčané vo vode. Tenšia čepeľ s ostrejším uhlom ostria má logicky ostrejšie ostrie. Nielenže sa teda brúsi jednoduchšie než čepele s hiraniku alebo haniku, ale je aj ostrejšia než masívna čepeľ so zaobleným profilom. Na druhej strane sa však aj rýchlejšie otupí.

Porovnanie

     Keď to veľmi preženiem, predstavte si meč s hiraniku ako sekeru a meč bez hiraniku ako nôž. Tam by bol rozdiel úplne zrejmý, však? Pri mečoch ten rozdiel, samozrejme, nie je taký výrazný. Napríklad ak vezmete dva meče s rovnakou hrúbkou v motokasane a sakikasane, rovnako ako v motohaba a sakihaba, a rozdiel bude iba v prítomnosti hiraniku na jednom a absencii hiraniku na druhom meči. Ak však bude čepeľ meča bez hiraniku navyše tenšia, rozdiel v množstve materiálu na oboch čepeliach už bude citeľný. Meč bez hiraniku s tenšou čepeľou bude podstatne ľahší, lepšie ovládateľný a lepšie vyvážený. Môže ísť o rozdiel 100 g, ktorý však v rukách okamžite spoznáte. O to viac po niekoľkých desiatkach minút alebo niekedy aj hodinách cvičenia. Toto zvýšenie ovládateľnosti a zníženie hmotnosti meča je však, samozrejme, vykúpené znížením jeho odolnosti.

     Ako som písal, meče bez haniku alebo hiraniku sú ostrejšie než meče s nimi a lepšie prechádzajú mäkšími materiálmi. Nejde však iba o mäkkosť alebo tvrdosť materiálu, ale aj o jeho hustotu, poddajnosť alebo prispôsobivosť. V neposlednom rade však aj o množstvo sekaného materiálu. Určite to poznáte aj z kuchyne, že niektoré potraviny sa vám napríklad lepšie krájajú určitým typom noža, respektíve nožom s určitým tvarom ostria. Najvýraznejšie je to pri tvrdom syre, ktorý vďaka svojej konzistencii vytvára najväčšie trenie. Rovnako je to aj s mečmi. Pri meči bez hiraniku, kde logicky dôjde ku kontaktu väčšej plochy čepele so sekaným materiálom, dôjde aj k väčšiemu treniu, takže aj keď sa vďaka viac nabrúsenému a tenšiemu ostriu priechodnosť materiálmi zvyšuje a zrýchľuje, čím viac sekaného materiálu je a čím dlhšie je čepeľ v ňom, tým viac sa priechodnosť materiálom vplyvom trenia znižuje. Naopak čepeľ s miernym hiraniku materiál roztvára, plocha, ktorou je čepeľ v kontakte so sekaným materiálom, sa znižuje a dochádza k menšiemu treniu. Počiatočná priechodnosť materiálom je, samozrejme, pomalšia než pri meči bez hiraniku.

     Každý tvar teda bude mať určite svoje špecifické využitie, pretože v súčasnosti môže byť špecializácia jednoducho nevyhnutnosťou, ak chceme v niečom konkrétnom dosiahnuť dokonalosť. Samozrejme však musíme počítať s tým, že sa staneme obmedzenými v ďalších ohľadoch. Treba si uvedomiť, že pôvodné samurajské meče boli konštruované daným spôsobom predovšetkým preto, aby boli univerzálne a použiteľné na materiály s rozdielnymi vlastnosťami, či už išlo o ľudské tkanivá, kosti, oceľ protivníkovho meča alebo jeho brnenie. Toto všetko museli pôvodné samurajské meče nielen vydržať, ale aj zničiť. Nielen prerezať tepnu, ale pri strete s brnením sa nezlomiť alebo neotupiť natoľko, že by boli nepoužiteľné. Preto medzi jednotlivými vlastnosťami, schopnosťami a teda, samozrejme, aj jednotlivými časťami a tvarmi čepele musela existovať taká vyváženosť, aby bol meč vo všetkých ohľadoch maximálne funkčný a univerzálny, bez predností v niektorom ohľade na úkor slabiny v inom.

     V súčasnosti však už len ťažko budeme sekať prilby a brnenie. Čepeľ vášho meča sa tiež zrejme nestretne s čepeľou iného meča. Preto môžu niektoré parametre a vlastnosti meča z minulých čias na prvý pohľad postrádať zmysel. A tak si vyberieme meč, ktorý bude ľahký, dobre ovládateľný, ľahšie brúsiteľný do náležitej ostrosti atď... Na druhej strane sa nájdu aj ľudia, ktorí chcú cvičiť s mečom zodpovedajúcim svojou hmotnosťou a ovládateľnosťou skutočnej zbrani. Chcú mať pocit, že meč, ktorý vlastnia, nie je iba na sekanie rohoží, ale ide o skutočne funkčnú zbraň vo všetkých ohľadoch (aspoň natoľko, ako to dnešné repliky týchto mečov umožňujú). Preto by som nerád hodnotil, čo je lepšie alebo horšie, za každú cenu podporoval tradičnosť a zavrhoval používanie iných než plne funkčných mečov alebo naopak. To by som musel zavrhnúť repliky celkovo. Vo výsledku záleží iba na tom, čo vy osobne preferujete. Na čo budete meč používať a na čo chcete, aby bol meč použiteľný. Treba si premyslieť, či chcete meč s danými vlastnosťami pre dobrý pocit z týchto vlastností, alebo preto, že tieto vlastnosti od meča budete potrebovať, a nemyslím si, že by ktorákoľvek z uvedených motivácií pri výbere bola akokoľvek nevhodná. Je to iba vaša vec, váš meč a vaša duša samuraja.

Ďalšie články na uľahčenie výberu meča, či už u nás alebo u iných predajcov, nájdete tu.

Alebo na našom Blogu.

S prianím príjemného nákupu,

Eduard Valentík.