V našom eshope ponúkame meče najrôznejších parametrov, konštrukcií alebo použitých druhov ocelí. Rozdiely medzi druhmi ocelí a ich spracovaním nie sú až tak nepochopiteľné a zavádzajúce pre výber meča ako tvar čepele, konkrétne tzv. Hiraniku a Haniku alebo naopak ich absencia. Preto považujem za vhodné tieto rozdiely nielen vo vzhľade, ale predovšetkým vo vlastnostiach a možnostiach čepelí náležite vysvetliť.

Meč určený k boju

     V skorších dobách boli samozrejme meče používané k boju a boli na nich okrem iného kladené dve základné požiadavky. Po prvé aby nedošlo k ich zlomeniu alebo poškodeniu ostrie pri strete s iným mečom takým spôsobom, že by bol meč ďalej nepoužiteľný napríklad z dôvodu prílišného oslabenia čepele v danom mieste. Po druhé, aby sa čepele príliš nestupili alebo dokonca nepoškodili nielen pri kontakte s ľudskými tkanivami a kosťami, ale predovšetkým s brnením.

     Prvá požiadavka bola vyriešená niekoľkými spôsobmi, z ktorých základným bolo diferenciálne kalenie čepele, teda vytvorenie rozdielnej tvrdosti čepele v jej jednotlivých častiach, kedy k najväčšiemu rozdielu došlo medzi tvrdosťou čepele na Mune (chrbta) a na (ostrie). Predel medzi týmto najvýraznejším rozdielom v tvrdosti jednotlivých častí čepele potom tvoria hamon (línia kalenia). Týmto bolo docielené k tvrdosti ostrie, avšak čepeľ zostala ďalej pružná a povedzme, že aj dostatočne poddajná, aby sa nezlomila. Pri súboji teda dochádzalo skôr k ohnutiu čepele, než k jej zlomeniu, čo umožnilo jej ďalšie použitie v boji, na rozdiel od ďalej nepoužiteľného meča s čepeľou zlomenou. Ak bol potom čas, meč mohol byť narovnaný a stále bol použiteľný. Táto vlastnosť bola ďalej zdokonaľovaná použitím zložitejších konštrukcií čepele ako napríklad najznámejšími Kobuse, san-mai, honsan-mai, s použitím niekoľkých kusov ocelí s rozdielnym obsahom uhlíka.

     Ďalšia požiadavka na meč použiteľný v bojových podmienkach stredovekého Japonska bol vyriešený zaoblením časti čepele, z ktorých najpoužívanejším bolo tzv. Hiraniku, teda vonkajšie zaoblenie čepele od shinogi (tzv. Rebrá na čepeli) k ha u mečov konštrukcia shinogi-zukuri, poprípade od Mune k ha u čepelí konštruovaných v hira-zukuri (bez shinogi). Konštrukciou čepelí bolo samozrejme viac, takže pre zjednodušenie a lepšie pochopenie, jednalo sa o vonkajšie zaoblenie čepele od ha, k najbližšej hrane na čepeli v smere k Mune. Menej používaným riešením zaoblenia čepele a otupeniu uhla ostrie na zníženie možnosti jeho poškodenia pri strete s tvrdšími materiálmi, prípadne inými čepeľami potom bolo tzv. Haniku. Ako sám názov napovedá, jednalo sa čisto o zaoblenie v oblasti ha. Ostrie vďaka vyššie uvedeným tvarom vzniknutých pri kovaní a následnom brúsení čepelí získali vyššiu odolnosť voči poškodeniu. Zuby vzniknuté pri strete s inou čepeľou boli podstatne menšie a zvýšila sa priechodnosť pevnejšími materiálmi, ako napríklad brnením.

     Pre zníženie poškodenia ostrie bolo potom použité ešte napríklad rozdelenie hliny pokrývajúcej čepeľ ostrie pred diferenciálnym kalením, ale tam už bola spojitosť skôr s vplyvom a následky kalenia na čepeľ, než s tvarom čepele a použitým materiálom. Poďme sa teda pozrieť skôr na porovnanie pôvodných samurajských mečov a väčšiny dnešných replík, respektíve prevedenie čepelí.

Meč určený k tameshigiri

     Repliky pôvodných samurajských mečov vyrábané v dnešnej dobe, hiraniku alebo haniku väčšinou postrádajú. Dôvody preto sú hneď dva. Po prvé Čínski výrobcovia mečov si hiraniku ani haniku na čepeliach pôvodných samurajských väčšinou značne opotrebovaných mečov jednoducho nevšimli. Po druhé čepele bez zaoblenia, navyše často tenšie než boli pôvodné samurajské meče, lepšie prechádzajú mäkšími materiálmi, ako sú napríklad tatami máčané vo vode. Tenšia čepeľ s ostrejším uhlom ostrie má logicky ostrie ostrejšie. Nielen teda, že sa brúsi jednoduchšie, než čepele s hiraniku alebo haniku, ale je tiež oveľa ostrejší, než masívna čepeľ so zaoblenou čepeľou. Na druhú stranu sa však aj rýchlejšie tupí.

Porovnanie

     Keď to veľa preženiem, predstavte si meč s hiraniku ako sekeru a meč bez hiraniku ako nôž. Tam by bol rozdiel úplne zjavný, že áno. U mečov ten rozdiel samozrejme nie je tak znateľný. Napríklad, ak vezmete dva meče s rovnakou hrúbkou v motokasane a sakikasane, rovnako ako v motohaba a sakihaba a rozdiel bude iba v prítomnosti hiraniku na jednom a absencií hiraniku na druhom meči. Každopádne ak čepele meča bez hiraniku budú navyše tenšie, rozdiel v množstve materiálu na oboch čepeliach bude už znateľný. Meč bez hiraniku s tenšou čepeľou bude podstatne ľahší, lepšie ovládateľný a lepšie vyvážený. Môže sa jednať o rozdiel 100g, ktorý však ihneď v rukách spoznáte. Nie tak po pár desiatkach minút alebo niekedy aj hodinách cvičenia. Samozrejme je však toto zvýšenie ovládateľnosti a zníženie hmotnosti meča vykúpené znížením jeho odolnosti.

     Ako som písal meče bez haniku alebo hiraniku sú ostrejšie, než meče s nimi a lepšie prechádzajú mäkšie materiály. Nejde však len o mäkkosť alebo tvrdosť materiálu, ale aj o jeho hustotu, poddajnosť alebo prispôsobivosť. V neposlednom rade však aj o množstve posekaného materiálu. Iste to poznáte aj z kuchyne, že niektoré potraviny napríklad sa vám lepšie krájajú určitým typom noža, respektíve nožom s určitým tvarom ostria. Najpoznateľnejšie je to u tvrdého syra, ktorý vytvára vďaka svojej konzistencii najväčšie trenie. Rovnako je to s mečmi. U meča bez hiraniku, kde logicky dôjde ku kontaktu väčšej plochy čepele so sekaným materiálom, dôjde aj k väčšiemu treniu, takže aj keď sa vďaka viac nabrúsenému a tenšiemu ostrie priechodnosť materiálov zvyšuje a urýchľuje, čím viac sekaného materiálu je a čím dlhšie je čepeľ v ňom , priechodnosť materiálom sa vplyvom trenia znižuje. Naopak čepeľ s miernym hiraniku materiál roztvára, plocha ktorou je čepeľ v kontakte so sekaným materiálom sa znižuje a dochádza k menšiemu treniu. Počiatočná priechodnosť materiálov je samozrejme pomalšia, než u meča bez hiraniku.

     Každý tvar teda bude mať určite svoje špecifické využitie, pretože v dnešnej dobe môže byť špecifickosť jednoduchou nutnosťou, ak chceme dosiahnuť v niečom špecifickom dokonalosť. Samozrejme však musíme počítať s tým, že sa staneme obmedzenými v ďalších ohľadoch. Je potrebné si uvedomiť, že pôvodné samurajské meče boli konštruované daným spôsobom predovšetkým preto, aby boli univerzálne a použiteľné na materiály rozdielnych vlastností, či už sa jednalo o ľudské tkanivá, kosti, oceľ protivníkovho meča alebo jeho brnenie. Všetko toto museli pôvodné samurajské meče zvládnuť nielen ustáť, ale aj zničiť. Nielen prerezať tepnu, ale pri strete s brnením sa zlomiť alebo otupiť tak, že boli nepoužiteľné. Preto medzi jednotlivými vlastnosťami, schopnosťami a teda samozrejme aj jednotlivými časťami a tvarmi čepele musela byť taká vyváženosť, aby bol meč vo všetkých ohľadoch maximálne funkčný a univerzálny bez prednosti v niektorom z ohľadov na úkor slabiny v ohľadu inom.

     V dnešnej dobe však už ťažko budeme sekať helmice a brnenie. Čepeľ vášho meča sa tiež zrejme nestretne s čepeľou meča iného. Preto niektoré parametre a vlastnosti meča z dôb minulých môžu na prvý pohľad postrádať zmysel. A tak si vyberieme meč, ktorý bude ľahký, dobre ovládateľný, ľahšie brúsiteľný do riadnej ostrosti atď ... Na druhú stranu sa nájdu aj ľudia, ktorí chcú cvičiť s mečom zodpovedajúcim svojej hmotnosti a ovládateľnosti skutočnej zbrane. Chcú mať pocit, že meč, ktorý vlastnia nie je len na sekanie rohoží, ale jedná sa o skutočne funkčnú zbraň vo všetkých ohľadoch (aspoň ako to dnešné repliky týchto mečov dovoľujú). Preto by som nerád hodnotil, čo je lepšie alebo horšie, podporoval za každú cenu tradičnosť a zavrhoval používanie iných, než plne funkčných mečov alebo naopak. To by som musel zavrhnúť repliky celkovo. Vo výsledku záleží len na tom, čo vy osobne preferujete. K čomu meč budete používať a na čo chcete, aby bol meč použiteľný. Rozmyslieť si, či chcete meč s danými vlastnosťami pre dobrý pocit s daných vlastností alebo preto, že tieto vlastnosti od meča budete potrebovať a nemyslím si, že by ktorákoľvek z daných motivácií pri výbere bola akokoľvek nevhodná. Je to len vaša vec, váš meč a vaša duša samuraja.

Ďalšie články pre uľahčenie výberu meča, či už u nás alebo u iných predajcov, nájdete tu.

Alebo na našom Blogu.

S prianím príjemného nákupu,

Eduard Valentík.