Munenori Tamahagane Wakizashi Tančó

Stojan na meč nie je súčasťou ponuky.

Nagasa (vrátane habaki): 50,8 cm

Tsuka: 29,7 cm

Motokasane: 8 mm

Sakikasane:  5 mm

Motohaba: 3,2 cm

Sakihaba: 2,4 cm

Kissaki: 3,6 cm (zvlášť brůsený)

Sori: 1,4 cm

Materiál Nagasa: Tamahagane

Bod vyváženia: 9 cm od Tsuby

Gitae: Soshu

Materiál Tsuky: Same a lakovaný hodváb

Sageo: hodváb

Tsuba: mosadz

Fuchi: mosadz

Kashira: mosadz

Saya: dub

Seppy: mosadz

Kojiri: mosadz

Kurigata: mosadz

Hmotnosť: 919 g

Príslušenstvo: Origami (certifikát pravosti), brokátový vak na meč (viď foto)

Tameshigiri: tatami, zelený bambus, alternatívne materiály

     Najznámejším druhom žeriava (Tsuru) je nepochybne mandžuský žeriav, v Japonsku nazývaný Tančó. Je národným symbolom Japonska, ako aj symbolom šťastia, vernosti a dlhovekosti. Rovnako ako Tančó je najznámejším druhom žeriavov v Japonsku, Tsuru No Ongaeshi je najslávnejším príbehom o tomto ušľachtilom vtákovi.

     Príbeh rozpráva o chudobnom roľníkovi, ktorý nájde žeriava zraneného lovcom v lese. Vezme ho domov a stará sa o neho, kým sa žeriav nebude môcť vrátiť do lesa. V deň, keď odletí, niekto večer zaklope na dvere roľníka. Keď muž otvorí, vidí krásne, mladé dievča, ktoré tvrdí, že sa chce stať jeho manželkou. Muž je uchvátený jej krásou, ale hovorí dievčaťu, že si ju nemôže vziať, pretože by ich oboch nedokázal uživiť. Dievča však nejde s prázdnymi rukami. Prináša so sebou aj bezodné vrece ryže, z ktorého nikdy nezmizne ani jedno zrno.

     Muž ju prijíma vo svojom dome a aspoň pokiaľ ide o jedlo, netrpí žiadnym nedostatkom. Dievča sa čoskoro rozhodne pracovať tiež, aby nežili ďalej v chudobe. Zamkne sa vo svojej izbe a požiada muža, aby nevstupoval, kým nevyjde sama.

     Po dlhých siedmich dňoch konečne vyjde zo svojej izby celá chudá a na rukách nesie krásne šaty. Povie mužovi, aby ich predal na trhu. Muž teda ide na trh a predáva šaty za veľa peňazí. Po jeho návrate sa žena opäť uzavrie v miestnosti a pracuje na ďalších šatách na predaj. Toto sa opakuje niekoľkokrát, až jedného dňa muža premôže zvedavosť a vstúpi do miestnosti, kde vidí žeriava, ktorého zachránil, ako si z peria robí krásne šaty.

     V tej chvíli žeriav mužovi vysvetlí, že sa mu chcel odvďačiť za záchranu života, ale pretože porušil to, o čo požiadal, už nemôže zostať v ich dome. Následne vyletí z okna svojej izby a zanechá na podlahe posledné krásne šaty, ktoré pre nich vyrobil. Roľník ho vidí naposledy, rovnako ako svoju manželku.

     Pre jadro tohto meča bola použitá oceľ s najnižším obsahom uhlíka. Chrbát a ostrí tvoria oceľ s vysokým obsahom uhlíka (asi 1%). Zo strán sa pridala oceľ so stredným obsahom uhlíka (asi 0,5%) a potom sa na vonkajších stranách opäť použila oceľ s vysokým obsahom uhlíka.

     Tamahagane bol tavený v Longquane v Číne (prezývané mesto magických mečov), kde sa najlepšie čínske meče vyrábajú už viac ako 2500 rokov.

     Jednotlivé druhy ocele sú dobre rozpoznateľné na pohľad. Oceľ použitá na jednotlivých častiach čepele bola najprv mnohokrát zložená, aby sa dôsledne rozložili obsiahnuté prvky, odstránili sa nečistoty vytvorené pri jej tavení a v neposlednom rade samozrejme zvýšila húževnatosť čepele. Hada je tu väčšinou štýle Mu Ji (nepostrehnuteľné).

Nagasa: Čepeľ v shinogi-zukuri bola kovaná v Soshu gitae z tamhagane. Vďaka tomu je čepeľ dostatočne tvrdá, ale zároveň pružná a odolná voči zlomeniu. Pri určitých pozorovacích uhloch je jasne viditeľný prechod medzi rôznymi druhmi ocele. Hada je takmer nepostrehnuteľná pre oko a na väčšine čepele v štýle Mu Ji.

     Hamon v štýle Togari bol vytvorený procesom tradičného kalenia. Celkovo je čepeľ veľmi masívna aj kvôli hiranku a absencii bo-hi. Kissaki je kovaný a brúsený oddelene, o čom svedčí charakteristický yokote, ktorý ju oddeľuje od zvyšku čepele. Na nakago sú vyryté kanji pre "Munenori" a mei.

Saya: Pošva meča bola vyrobená z dubového dreva a natretá mnoha vrstvami čierneho lesklého laku. Koiguchi bol posilnený proti prasknutiu saya. Kurigata je mosadzná, s vyobrazením okvetných lístkov a výhonkov viniča. Mosadznými shitodome bola prevlečená čierna sageo z pravého hodvábu v štýle Nakafuji, vyrobená v Japonsku, uviazaná v klasickom štýle. Kurigata je opäť vyrobená z mosadze, s vyobrazením dvoch prekrývajúcich sa zlatých pier. Kaerizuno je tiež umiestnený na saya, proti neúmyselnému vytiahnutiu pošvy spoza obi pásu.

Tsuba: Mosadzná záštita v tvare mokko zobrazuje žeriava vznášajúceho sa nad kvitnúcimi trávami. Dvojdielny habaki bol vyrobený z kombinácie mosadze a niklu a potom leštený, ako aj mosadzné seppy.

Tsuka: Drevená rukoväť bola z oboch strán potiahnutá čierno lakovanou kožou z Rejnoka a opletená s použitím čiernych jabaraito z japonského hodvábu. Tsukamaki bol následne prelakovaný na zvýšenie jeho pevnosti a trvanlivosti. Fuchi a kashira sú mosadzné odliatky v rovnakom prevedení ako tsuba s motívom žeriava. Menuki, ktoré sa nachádzajú po stranách tsuky pod tsukamaki, sú tiež vyrobené z mosadze, v striebornej farbe a tvare prekrývajúceho sa peria.