Munenori Tamahagane Katana Tančó

Čo sa deje s mečom, kým sa dostane do predaja?

Stojan na meč nie je súčasťou ponuky.

Nagasa (vrátane habaki): 73,5 cm

Tsuka: 31,3 cm

Motokasane: 8,1 mm

Sakikasane: 5,6 mm

Motohaba: 3,2 cm

Sakihaba: 2,3 cm

Kissaki: 3,4 cm (samostatne brúsený)

Sori: 2,1 cm

Materiál Nagasa: Tamahagane

Bod vyváženia: 14,25 cm od Tsuby

Gitae: Soshu

Materiál Tsuky: Same a lakovaný hodváb

Sageo: hodváb

Tsuba: mosadz

Fuchi: mosadz

Kashira: mosadz

Saya: dub

Seppy: mosadz

Kojiri: mosadz

Kurigata: mosadz

Hmotnosť: 1224

Príslušenstvo: Origami (certifikát pravosti), brokátový vak na meč (pozri foto)

Tameshigiri: tatami, zelený bambus, alternatívne materiály

Najznámejším druhom žeriava (Tsuru) je nepochybne mandžuský žeriav, v Japonsku nazývaný Tančó. Je národným symbolom Japonska, ako aj symbolom šťastia, vernosti a dlhovekosti. Rovnako ako Tančó je najznámejším druhom žeriavov v Japonsku, Tsuru No Ongaeshi je najslávnejším príbehom o tomto ušľachtilom vtákovi.

Príbeh rozpráva o chudobnom roľníkovi, ktorý nájde žeriava zraneného lovcom v lese. Vezme ho domov a stará sa o neho, kým sa žeriav nebude môcť vrátiť do lesa. V deň, keď odletí, niekto večer zaklope na dvere roľníka. Keď muž otvorí, uvidí krásne mladé dievča, ktoré tvrdí, že sa chce stať jeho manželkou. Muž je uchvátený jej krásou, ale hovorí dievčaťu, že si ju nemôže vziať, pretože by ich oboch nedokázal uživiť. Dievča však neprichádza s prázdnymi rukami. Prináša so sebou aj bezodné vrece ryže, z ktorého nikdy nezmizne ani jedno zrno.

Muž ju prijme vo svojom dome a aspoň pokiaľ ide o jedlo, netrpia žiadnym nedostatkom. Dievča sa čoskoro rozhodne pracovať tiež, aby naďalej nežili v chudobe. Zamkne sa vo svojej izbe a požiada muža, aby nevstupoval, kým sama nevyjde.

Po dlhých siedmich dňoch konečne vyjde zo svojej izby celá vychudnutá a v rukách nesie krásne šaty. Povie mužovi, aby ich predal na trhu. Muž teda ide na trh a predá šaty za veľa peňazí. Po jeho návrate sa žena opäť uzavrie v miestnosti a pracuje na ďalších šatách na predaj. Toto sa opakuje niekoľkokrát, až jedného dňa muža premôže zvedavosť a vstúpi do miestnosti, kde uvidí žeriava, ktorého zachránil, ako si zo svojho peria vyrába krásne šaty.

V tej chvíli žeriav mužovi vysvetlí, že sa mu chcel odvďačiť za záchranu života, ale pretože porušil jeho želanie, už nemôže zostať v ich dome. Následne vyletí z okna svojej izby a zanechá na podlahe posledné krásne šaty, ktoré pre nich vyrobil. Roľník ho vidí naposledy, rovnako ako svoju manželku.

Na jadro tohto meča bola použitá oceľ s najnižším obsahom uhlíka. Chrbát a ostrie tvorí oceľ s vysokým obsahom uhlíka (asi 1 %). Zo strán bola pridaná oceľ so stredným obsahom uhlíka (asi 0,5 %) a potom bola na vonkajších stranách opäť použitá oceľ s vysokým obsahom uhlíka.

Tamahagane bolo tavené v Longquane v Číne (prezývanom mesto magických mečov), kde sa najlepšie čínske meče vyrábajú už viac ako 2500 rokov.

Jednotlivé druhy ocele sú dobre rozpoznateľné na pohľad. Oceľ použitá na jednotlivých častiach čepele bola najprv mnohokrát preložená, aby sa dôkladne rozložili obsiahnuté prvky, odstránili nečistoty vytvorené pri jej tavení a v neposlednom rade, samozrejme, aby sa zvýšila húževnatosť čepele. Hada je tu väčšinou jemná a čitateľná len na niektorých miestach, pod určitým uhlom a osvetlením. Skôr v štýle Mu Ji (nepostrehnuteľná).

Nagasa: Čepeľ v shinogi-zukuri bola kovaná v Soshu gitae z tamahagane. Vďaka tomu je čepeľ dostatočne tvrdá, ale zároveň pružná a odolná proti zlomeniu. Pri určitých uhloch pohľadu je jasne viditeľný prechod medzi rôznymi druhmi ocele. Hada je pre oko takmer nepostrehnuteľná a na väčšine čepele je v štýle Mu Ji.

Hamon v štýle Togari bol vytvorený procesom tradičného kalenia. Celkovo je čepeľ veľmi masívna aj vďaka hiraniku a absencii bo-hi. Kissaki je kované a brúsené samostatne, o čom svedčí charakteristické yokote, ktoré ho oddeľuje od zvyšku čepele. Na nakago sú vyryté kanji pre „Munenori“ a mei.

Saya: Pošva meča bola vyrobená z dubového dreva a natretá mnohými vrstvami čierneho lesklého laku. Koiguchi bolo spevnené proti prasknutiu saya. Kurigata je mosadzná, s vyobrazením okvetných lístkov a výhonkov viniča. Čierna sageo z pravého hodvábu v štýle Nakafuji, vyrobená v Japonsku, bola uviazaná klasickým spôsobom. Kojiri je vyrobené z mosadze, s vyobrazením dvoch prekrývajúcich sa zlatých pier. Kaerizuno je tiež umiestnené na saya, aby zabránilo neúmyselnému vytiahnutiu pošvy spoza obi pásu.

Tsuba: Mosadzná záštita v tvare mokko zobrazuje žeriava vznášajúceho sa nad kvitnúcimi trávami. Dvojdielne habaki bolo vyrobené z kombinácie mosadze a niklu a následne vyleštené, rovnako ako mosadzné seppy.

Tsuka: Drevená rukoväť bola z oboch strán potiahnutá čierno lakovanou kožou z raje a opletená čiernym jabaraito z japonského hodvábu. Tsukamaki bolo nakoniec lakované, aby sa zvýšila jeho pevnosť a trvácnosť. Fuchi a kashira sú mosadzné odliatky v rovnakom vyhotovení ako tsuba, s motívom žeriava. Menuki, ktoré sa nachádzajú po stranách tsuky pod tsukamaki, sú tiež vyrobené z mosadze, v striebornej farbe a v tvare prekrývajúceho sa peria.