Druhy ocelí pre výrobu samurajských mečov a ich vlastnosti

     Pri výbere meča je snáď pre všetkých z nás, ktorí ho hodláme používať v praxi, na prvom mieste čepeľ. Parametre čepele sú dané, rovnako tak ako skladba a spracovanie použitých materiálov. Pre výrobu dnešných replík samurajských mečov sú použité rôzne druhy ocelí buď samostatne (gitae maru) alebo v kombináciách a teda následne aj konštrukciách čepeľou (napr. kobuse, san-mai, atď ...). Väčšina zákazníkov sa uspokojí s popisom, uvedených u mečov. S tým, že oceľ má vysoký obsah uhlíka, že má zložitejšiu konštrukciu alebo, že je meč kalený diferenciálne. S vyššou cenou mečov však samozrejme prichádzajú zložitejšie otázky, náročnejší zákazníci a vďaka dnešnej dostupnosti informácií tiež vzdelanejší. Väčšinou sú však bohužiaľ tieto informácie veľmi kontroverzné a zavádzajú. Pokiaľ ich teda neštudujete dostatočne do hĺbky, vmanipulujú vás len do určitého, obmedzujúceho záveru. Stáva sa mi teda, že sa napríklad nájde zákazník, ktorý za každú cenu trvá na damaskovej čepeli, pretože sa niekde dočítal, že sa jedná o tú najlepšiu oceľ. Samozrejme bez ohľadu na všetky premenné, akými sú použité ocele, ich spracovanie a kalenie. Z rovnakých dôvodov sa potom nájdu zákazníci, ktorí vďaka načítaným informáciám preferujú za každú cenu zložitejšie konštrukcie čepele (opäť bez ohľadu na použitej oceli), prekladané čepele (čo je u moderných ocelí len na škodu), alebo naopak zavrhujú čepele z tamahagane, pretože tamahagane je podľa nich len jedna, tá Japonská samozrejme. ich spracovanie a kalenie.

     Tamahagane by som rád venoval samostatný článok, preto sa tu budem venovať čisto priemyselným oceliam. Konkrétne reakciu na čoraz častejšiu otázku: "Je tá čepeľ v San-mai gitae z ocelí 1095 a 1045 o toľko lepší, než v gitae maru z ocele T10"? Na rovinu ... Neviem, ako by som to zmeral, takže vám nepoviem áno alebo nie. Nemám rád špekulácie a nechcem opomenúť ani cenu, ktorá je podstatne rozdielna a je jasné, že zákazník sa pýta skôr na ňu. "Je medzi mečmi v gitae maru a san-mai taký rozdiel, že to stojí za to si toľko priplatiť?". Cena je samozrejme vždy úmerná nákladom vzniknutým pri výrobe. Tým je daný rozdiel v cene bez ohľadu na to, či je jeden meč lepší ako druhý, alebo nie. Aspoň tak je to v našom eshope. V každom prípade či je rozdiel medzi takými čepeľami podstatný natoľko, aby ste ho spoznali v praxi, si nemyslím. Spoznali by ste to v boji. Spoznali by ste to za predpokladu, že by obaja protivníci mali rovnakú silu, techniku ​​a vykonali rovnaký sek proti sebe, inak by bolo v takomto teste toľko premenných, že závery z neho by nebolo možné považovať za objektívne. Rozdiel medzi týmito dvoma čepeľami by ste poznali, ak by ste vzali meče do laboratória a podrobili ich rovnakým záťažovým testom v laboratórnych podmienkach. Takže odpoveď je vlastne jasné "NIE".

     Podľa čoho si ale teda vybrať, keď sa nedokážeme uspokojiť so všeobecnými informáciami k danému meču alebo mečom? Samozrejme som sa tiež neuspokojil s dostupnými informáciami a pokladal si tieto otázky už v čase, keď som sa rozhodoval pre vytvorenie mečov, ktoré by som predával pod vlastnou značkou " Munenori". Chcel sa čo najlepšie rozhodnúť pre to, akú oceľ na ktorý meč použiť. Základná orientácia podľa rozdelenia na uhlíkové a pružinové ocele a uhlíkovej ocele podľa % uhlíka v nich už nestačila, takže som musel ísť hlbšie. Preštudovať každú oceľ zvlášť. Zistiť možnosti jej využitia pre dlhé čepele samurajských mečov, pri špecifickom spôsobe spracovania a kalenia, k čomu mi veľmi pomohol chemický rozbor jednotlivých ocelí a zistenie obsahu jednotlivých prvkov v nich obsiahnutých. A aj keď obsah uhlíka zostáva zrejme stále tou najpodstatnejšou premennou, je tu niekoľko ďalších prvkov, ktoré môžu ako pozitívne, tak aj negatívne veľmi podstatne ovplyvniť vlastnosti a možnosti čepele. Opäť za predpokladu konkrétneho spôsobu spracovania a predovšetkým kalenia.

Uhlíkové ocele

     Pre začiatok by som ujasnil pár drobností. Predovšetkým informáciu, že čepeľ meča bola vyrobená z uhlíkovej ocele, je informácia marketingová, ktorú mi rovnako ako veľa ďalších iných nepodstatných informácií, vzhľadom k udržaniu konkurenčnej schopnosti a nutnosti optimalizácie pre vyhľadávače nezostáva, než uvádzať tiež. Je však určená pre tých najmenej znalých zákazníkov. Všeobecne sa tiež v popisoch mečov alebo nožov uvádza, že čepeľ bola vyrobená z uhlíkovej alebo nerezovej ocele, čo je vlastne tiež samo o sebe nezmysel. Aby som to vysvetlil ... Oceľ je železo, obohatené o uhlík. Každá oceľ je teda uhlíková. Každá nerezová oceľ je teda tiež uhlíková, pretože ak už daný kov označíme ako oceľ, je jasné, že obsahuje železo a uhlík. Ako ocele s vysokým obsahom uhlíka sa potom všeobecne označujú ocele s obsahom uhlíka 0,5% a viac. Ocele však obsahujú aj ďalšie prvky, buď už obsiahnuté v železnej rude, ktoré pri jej spracovaní neboli odstránené alebo o prvky pridanej. Ocele, do ktorých boli okrem uhlíka pridané pri ich výrobe aj ďalšie prvky, nazývané "legované". V prípade ocelí používaných pri výrobe mečov sa jedná o ocele nízkolegované. Nerezová oceľ je tak vlastne legovaná oceľ, pretože do nej bol pridaný chróm. Vlastnosti a možnosti každej ocele možno legovaním meniť tak, aby vyhovovali čo najlepšie účelu, pre aký bude oceľ používaná. Výrazných zmien vlastností ocelí potom možno dosiahnuť nielen pridaním určitého prvku v určitom množstve, ale určitých špecifických vlastností, ktorých žiaden z prvkov samostatne nedosiahne, môžeme dosiahnuť tiež pridaním presnej kombinácií niekoľkých prvkov spoločne. Toľko teda k základnej špecifikácií o ocelí a poďme sa pozrieť, ako ten prvok ovplyvňuje vlastnosti ocelí jeho pridaním do nich alebo naopak odstránením.

C (uhlík) - Je prvkom, ktorý najviac ovplyvňuje oceľ pri kalení, pričom zvyšuje tvrdosť, odolnosť proti opotrebeniu a pevnosť v ťahu. Ak je ho však v oceli vysoké množstvo a oceľ je zakalená na prílišnú tvrdosť, zvyšuje sa krehkosť ocele a znižuje húževnatosť (poddajnosť materiálu pod tlakom, než dôjde k jeho prasknutiu). Dá sa povedať, že podľa toho akú chceme, aby mala oceľ výslednú tvrdosť, volíme obsah uhlíka v nej. Ak sú totiž v oceli ďalšie prvky, ktoré vyžadujú vysokú teplotu spracovania ocele, aby bol ich potenciál premenený na maximum, musíme počítať s vysokou kaliacou teplotou a teda aj maximálnu výslednú tvrdosť vzhľadom na množstvo uhlíka v danej oceli.

Cr (chróm) - Dá sa povedať, že má v oceli podobné vlastnosti ako uhlík. Zvyšuje tvrdosť, pevnosť v ťahu a odolnosť proti opotrebovaniu. Súčasne však výrazne znižuje húževnatosť, ak je pridaný vo väčšom množstve. Jeho hlavným a najvýraznejším prínosom je zvýšenie odolnosti proti korózii. Ak je oceľ označovaná ako nerezová, vieme, že obsahuje cca 13 chrómu a viac. Z dôvodu výrazného zníženia húževnatosti a teda aj zvýšenie krehkosti, sú z nerezovej ocele pre dlhšiu čepeľ samurajských mečov nepoužiteľné. Chróm tiež podstatne zvyšuje prekaliteľnosť. Avšak iba pri vysokých teplotách kalenia, inak ju naopak znižuje.

Cu (měď) – Opět jako u každého z prvků i u mědi záleží na jeho množství v oceli. Pokud je jeho obsah v oceli do 0,5%, je jeho přínos pozitivní, v podobě zlepšení kalitelnosti  a odolnosti proti korozi. Ve vyšším množství dále zvyšuje odolnost proti kyselinám, která je však v našem případě nepodstatná. Co je však pro nás podstatnější, je snížení houževnatosti a svařitelnosti oceli.

Mn (mangan) – Mangan zvyšuje především houževnatost oceli a pomáhá při odstranění kyslíku při její výrobě. Zlepšuje prokalitelnost oceli, bez nežádoucích deformací při kalení, což je mezi kováři novodobých replik samurajských mečů jistě vítaným efektem. Zabraňuje ztrátám uhlíku při dalším zpracování oceli. Například při kování. Ve vysokém množství však zvyšuje tvrdost a křehkost oceli (manganové oceli). Stejně jako u některých dalších prvků je pro využití jeho plného potenciálu nutno dodržovat vysokou teplotu zpracování oceli.

Mo (molybden) – Tento prvek je do ocelí přidáván mimo jiné pro zvýšení odolnosti proti korozi. Jeho největší předností však je i při nízkém procentuálním zastoupení, výrazné zvýšení tvrdosti oceli, za současného snížení křehkosti, což z něj dělá velmi zajímavý prvek pro mečířské oceli.

W (wolfram) – Ve správné kombinaci s chromem a molybdenem vytváří tzv. rychlořeznou ocel. Zvyšuje tvrdost oceli podobně jako molybden nebo Vanad a snižuje obrobitelnost. Ocel lze leštit do vyššího lesku a čepel řezného nástroje s ocelí s příměsí wolframu drží lépe ostří. Zlepšuje také kalitelnost ostří a odolnost proti popuštění (zvyšuje popouštěcí teplotu oceli) a přehřátí. Zvyšuje také prokalitelnost oceli, ale aby byla tato vlastnost využita, stejně jako například pozitivní vlastnost niklu na houževnatost, musí být dosaženo vysoké kalící teploty.

V (vanad) – Opět podobné vlastnosti jako molybden nebo wolfram s tím, že tyto vlastnosti jsou u tohoto prvku nejvýraznější. Znatelně podporuje udržitelnost ostří u řezných nástrojů a zvyšuje také houževnatost oceli. Je však třeba opět vysoká kalící teplota, aby se jeho pozitivní vlastnosti v oceli projevily.

Ni (nikl) – Nikl výrazně zvyšuje houževnatost oceli a v kombinaci s chromem navíc prokalitelnost. Zajišťuje především vysokou houževnatost oceli při nízkých teplotách, proto je velmi vhodným prvek, pro ocel na výrobu mečů. Je ovšem poměrně drahou surovinou.

Si (křemík) – Křemík má velmi podobné vlastnosti jako Mangan, respektive jeho vlastnosti podporuje a v kombinaci s ním zvyšuje meze pružnosti oceli. Samostatně se používá pro odkysličení oceli při jejím zpracování a jako antioxidační prvek. Zvyšuje také prokalitelnost oceli, ale méně, než chrom nebo mangan.

P (fosfor) – Ve velmi malém množství fosfor zvyšuje tvrdost, obrobitelnost a pevnost, ovšem většinou je považován za nežádoucí prvek, snižující houževnatost oceli.

S (síra) – Stejně jako fosfor snižuje houževnatost a zvyšuje obrobitelnost. Prohlubuje také náchylnost ke korozi. Je čistě nežádoucím prvkem v oceli pro výrobu čepelí.

Cu (meď) - Opäť ako u každého z prvkov aj u medi záleží na jeho množstve v oceli. Ak je jeho obsah v oceli do 0,5%, je jeho prínos pozitívny, v podobe zlepšenia kaliteľnosti a odolnosti proti korózii. Vo vyššom množstve ďalej zvyšuje odolnosť proti kyselinám, ktorá je však v našom prípade nepodstatná. Čo je však pre nás podstatnejšie, je zníženie húževnatosti a zvárateľnosti ocele.

Mn (mangán) - Mangán zvyšuje predovšetkým húževnatosť ocele a pomáha pri odstránení kyslíka pri jej výrobe. Zlepšuje prekaliteľnosť ocele, bez nežiadúcich deformácií pri kalení, čo je medzi kováčmi novodobých replík samurajských mečov určite vítaným efektom. Zabraňuje stratám uhlíka pri ďalšom spracovaní ocele. Napríklad pri kovaní. Vo vysokom množstve však zvyšuje tvrdosť a krehkosť ocele (mangánovej ocele). Rovnako ako u niektorých ďalších prvkov je pre využitie jeho plného potenciálu nutné dodržiavať vysokú teplotu spracovania ocele.

Mo (molybdén) - Tento prvok je do ocele pridávaný okrem iného pre zvýšenie odolnosti proti korózii. Jeho najväčšou prednosťou však je aj pri nízkom percentuálnom zastúpení, výrazné zvýšenie tvrdosti ocele, za súčasného zníženia krehkosti, čo z neho robí veľmi zaujímavý prvok pre ocele.

W (volfrám) - V správnej kombinácii s chrómom a molybdénom vytvára tzv. Rýchloreznú oceľ. Zvyšuje tvrdosť ocele podobne ako molybdén alebo Vanád a znižuje obrobiteľnosť. Oceľ možno leštiť do vyššieho lesku a čepeľ rezného nástroja s oceľou s prímesou volfrámu drží lepšie ostrie. Zlepšuje tiež kaliteľnosť ostrie a odolnosť proti popúšťaní (zvyšuje popúšťaciu teplotu ocele) a prehriatiu. Zvyšuje tiež prekaliteľnosť ocele, ale aby bola táto vlastnosť využitá, rovnako ako napríklad pozitívna vlastnosť niklu na húževnatosť, sa musí dosiahnuť vysoká kaliaca teplota.

V (vanád) - Opäť podobné vlastnosti ako molybdén alebo volfrám s tým, že tieto vlastnosti sú u tohto prvku najvýraznejšie. Znateľne podporuje udržateľnosť ostrie u rezných nástrojov a zvyšuje tiež húževnatosť ocele. Je však potrebné opäť vysoká kaliaca teplota, aby sa jeho pozitívne vlastnosti v oceli prejavili.

Ni (nikel) - Nikel výrazne zvyšuje húževnatosť ocele a v kombinácii s chrómom navyše prekaliteľnosť. Zaisťuje predovšetkým vysokú húževnatosť ocele pri nízkych teplotách, preto je veľmi vhodný prvok, pre oceľ na výrobu mečov. Je však pomerne drahou surovinou.

Si (kremík) - Kremík má veľmi podobné vlastnosti ako Mangán, respektíve jeho vlastnosti podporuje a v kombinácii s ním zvyšuje medze pružnosti ocele. Samostatne sa používa pre odkysličenie ocele pri jej spracovaní a ako antioxidačný prvok. Zvyšuje tiež prekaliteľnosť ocele, ale menej, než chróm alebo mangán.

P (fosfor) - Vo veľmi malom množstve fosfor zvyšuje tvrdosť, obrobiteľnosť a pevnosť, avšak väčšinou je považovaný za nežiaduci prvok, znižujúci húževnatosť ocele.

S (síra) - Rovnako ako fosfor znižuje húževnatosť a zvyšuje obrobiteľnosť. Prehlbuje tiež náchylnosť ku korózii. Je čisto nežiadúcim prvkom v oceli pre výrobu čepelí.

Porovnanie ocelí podľa obsahu jednotlivých prvkov

     Aby som sa vyhol zavádzajúcim informáciám a mohli ste tak sami zhodnotiť, ktorá oceľ je podľa vás najvhodnejšia alebo ktorý meč je práve pre vaše potreby najlepší, rozhodol som sa pre porovnanie najčastejšie používaných ocelí v grafoch, s uvedením obsahu jednotlivých prvkov, ktoré sú v týchto oceliach obsiahnuté. Dovolil som si však pri každej oceli uviesť aspoň vysvetlenie, prečo som sa u mečov, ktoré predávam pod značkou Munenori rozhodol použiť práve tieto ocele alebo ich kombinácie a prečo som nezvolil inú možnosť.

    Ako si iste sami všimnete, nie vždy je v danej oceli percento prvkov presne dané. Ide o určitý rozsah. Do grafov som sa rozhodol vložiť najvyššie možné hodnoty. Presný rozsah jednotlivých prvkov, obsiahnutých v porovnávaných oceliach potom nájdete v tabuľke pod každým grafom zvlášť.

     Ocele T10 a 1095 sú zrejme najčastejšie používané ocele pri výrobe tých najvýkonnejších, diferenciálne kalených replík samurajských mečov na trhu. Meče z nich vyrobené sú väčšinou kalené na tvrdosť v rozsahu 58-62 HRC. Meče z týchto ocelí ponúkame v našom eshope v dvoch kategóriách. V kategórii "Pre tameshigiri na bambuse" môžete nájsť meče z oboch typov ocele. V kategórii plne funkčných mečov ponúkame meče v gitae maru iba z ocele T10, pod značkou Munenori. Pre oceľ T10 som sa rozhodol práve z dôvodu obsahu a pomeru jednotlivých prvkov v tejto ocele a očakávaných vlastností. Predtým boli v našej ponuke aj meče z prekladanej ocele 1095, ktorú som pre tieto meče zvolil z dôvodu lepšej zvárateľnosti jednotlivých vrstiev, s ktorou mali u ocelí T10 niektoré kováčne problémy a chcel som sa preto vyvarovať vnútorných chýb čepelí. Bohužiaľ často mi namiesto prekladaných mečov z jedného druhu ocele prichádzali damaskové čepele, o ktoré som nestál, a tieto meče som preto prestal ponúkať.

     Oceľ 1095 a 1060 som sa rozhodol porovnať, pretože obsah jednotlivých prvkov v nich obsiahnutých ma zaujal. Vzhľadom k tomu, že sa väčšinou u ocelí v popise meča ukazuje iba obsah uhlíka, mal som asi ako väčšina ostatných vždy za to, že meče radu 10 .. majú obsah ostatných prvkov rovnaký a líšia sa teda iba obsahom uhlíka, pričom posledné dve čísla označujú obsah uhlíka v desatinách %. Bohužiaľ nie je tomu tak. Ak by ste si prešli všetky ocele tejto rady a skontrolovali obsah jednotlivých prvkov, zistili by ste, že v obsahu mangánu sa práve oceľ 1095 a 1075 od ostatných líši a obsah tohto prvku v nich je nižšia, než u ostatných ocelí, nevynímajúc ocele so stredným obsahom uhlíka ako napr. 1045 (porovnanie s oceľou 1095 nižšie). Otázkou tak je, ako veľmi je tým ovplyvnená výkonnosť ocelí 1095 a 1075, oproti ostatným oceliam v tejto rade, čo sa týka ich použitia na výrobu čepelí replík samurajských mečov. Osobne, keby som si mohol vybrať, použil by som radšej oceľ 1080, s obsahom uhlíka 0,75-0,88% a obsahom mangánu ako u ocele 1060.

     Obe porovnávané ocele sú vzhľadom k vyššiemu obsahu mangánu a naopak absenciou iných prvkov používané ako pre výrobu diferenciálne kalených mečov kalených vo vode, tak pre výrobu mečov s vysokou pružnosťou, kalených v oleji. Aj keď diferenciálne kalenie meča z ocele 1060 ponúkame iba v kategórii "Pre tameshigiri na tatami", z vlastnej skúsenosti i skúsenosti zákazníkov viem, že je možné ich používať aj pre tameshigiri na zelenom bambuse. Vďaka nízkej tvrdosti od hamon k Mune (chrbtu čepele) sú však pri zlej technike veľmi náchylné k ohnutiu, čo je síce problém aj pri sekaniu tatami, avšak pri sekaní materiálov s väčším odporom, môže po čase dôjsť aj k miernemu zväčšeniu Sori. Oproti tomu meče z ocele 1060 kalené v oleji sú ako všetky „pružinové“ meče kalené na rovnakú tvrdosť po celej ploche čepele a vďaka svojej pružnosti sú maximálne tolerantné k technickým chybám pri robení sekov.

     Oceľ 1045 je vzhľadom k nízkemu obsahu uhlíka a teda aj nízkej tvrdosti používaný predovšetkým na lacnejšie, dekoratívne meče. Čepele mečov z nej vyrobené majú väčšinou falošnú hamon vzniknutú brúsením na pásovej brúske pomocou šablóny. Niektorí výrobcovia ju však používajú aj na diferenciálne kalenie čepele, ktoré je potom použiteľné napríklad pre tameshigiri na tatami.

     Tento porovnávací graf by teda vzhľadom na vyššie uvedené nebol pre záujemcov o funkčnejšie meče až tak zaujímavým, keby oceľ 1045 nebola kombinovaná s oceľami s vyšším obsahom uhlíka buď pre damaskové čepele, alebo pre zložitejšie konštrukcie čepelí, akými sú napríklad kobuse alebo san-mai.

     Pre meče v gitae san-mai značky Munenori som chcel najprv zvoliť nejakú kombináciu ocele T10 s inou oceľou daného radu, ale nenašiel som žiadny meč v takej kombinácií ocele, takže som začal pátrať prečo. Prišiel som na to, že ďalšie ocele z tejto rady s nižším obsahom uhlíka majú veľmi vysoký obsah volfrámu (cca 2%), takže by mohli byť vo výsledku krehkejšie, než oceľ T10 a pre kombináciu s ňou za účelom vytvorenia napríklad san-mai čepele teda nepoužiteľné. Ďalšie čo ma napadlo, bola kombinácia práve s oceľou 1045, avšak sama oceľ T10 podľa slov niektorých kováčov prejavuje horšiu zvárateľnosť a v kombinácii s oceľou s veľmi rozdielnym obsahom prvkov by sa tento problém pravdepodobne ešte znásobil. Preto som sa nakoniec rozhodol pre kombináciu 1095 a 1045 s očakávaním väčšej húževnatosti pri vyššom obsahu mangánu u ocele 1045, za súčasnej menšej tvrdosti po stranách čepele takého meča. Nejaký efekt to iste mať bude. Otázkou však zostáva, či je potrebné práve zvýšenie húževnatosti mangánu možno očakávať aj v časti čepele od hamon k Mune, kde dochádza k pomalšiemu kaleniu a čepeľ má pri kalení aj nižšiu teplotu.

     Na prvý pohľad, sa jedná o porovnanie neporovnateľného. Momentálne najobľúbenejšia oceľ pre výrobu diferenciálne kalených mečov T10 a zrejme tiež najobľúbenejšia pružinová oceľ pre čepele kalenia v oleji 9260. Iná technológia kalenia. Iné vlastnosti a možnosti dalo by sa povedať. Na prvý pohľad bez ohľadu na obsah jednotlivých prvkov v oceli. Paradoxne práve z tohto dôvodu som sa rozhodol pre porovnanie týchto dvoch ocelí.

     Tieto dve ocele sú totiž akoby stvorené obsahom a kombináciou jednotlivých prvkov práve k zvoleným spôsobom kalenia. Diferenciálne kalené meče možno zakaliť na vysokú tvrdosť, kedy rozdiel medzi tvrdosťou čepele od hamon smerom k ha alebo Mune je cca 8-10 HRC. To dovoľuje, aby bol daný meč veľmi výkonný v seku i rezu a pritom dostatočne poddajný aby sa nezlomil, ale v prípade zlej techniky alebo napríklad pri strete s iným mečom iba ohol do strany. Oproti tomu meče kalené v oleji, u ktorých je požadovaná maximálna pružnosť, pokiaľ možno v rovnováhe s maximálnou tvrdosťou ostrie, majú tvrdosť nižšiu povedzme o 4-6 HRC. U týchto mečov, ak sú správne zakalené, ohnutie čepele nehrozí. Sú však oveľa náchylnejšie k zlomeniu. Potom je teda už len na vás aké z týchto vlastností budete preferovať.

     Tu sa jedná o dve najpoužívanejšie pružinové ocele kalené v oleji. Kým oceľ 9260 je hojne používaná pre repliky samurajských mečov s obvyklými parametrami čepele pre tieto meče, oceľ 5160 je výrobcom mečov z nejakého dôvodu (zrejme práve kvôli obsahu a percentuálnemu zastúpeniu jednotlivých prvkov) volená pre repliky Čínskych a Kórejských mečov s jednostranným ostrím, ktorých čepele sú výrazne tenšie a súčasne širšie, než meče Japonské.

     Samozrejme si uvedomujem, že moje vedomosti metalurgie sú veľmi povrchné a vzhľadom k tomu, že sám čepele mečov nevyrábam, sú tiež skôr na teoretickej úrovni. Prípadne som odkázaný na informácie od tých, ktorí čepele skutočne kujú. Som však presvedčený, že by mohol byť tento článok pre niektorých záujemcov nielen o nákup repliky samurajského meča zaujímavým prínosom a ďalej pomocou v rozhodovaní sa pre konkrétny meč, podľa jeho čepele. Ďakujem teda za vašu pozornosť pri jeho čítaní a dúfam, že práve vám uľahčí výber.

Ďalšie možnosti, čím sa riadiť pri výbere vášho meča nájdete napríklad tu.

Za eshop Blades.cz,

Eduard Valentík.

Referencie:

http://www.tumlikovo.cz/

http://zknives.com/index.shtml

https://cs.wikipedia.org/

http://svanda.webz.cz/index.html