Stanovenie dĺžky meča

Stanovenie najvhodnejšej dĺžky meča, respektíve jeho jednotlivých častí, môže byť pre mnohých pri výbere rozhodujúce. Všeobecne poskytované informácie sú však v tomto ohľade veľmi strohé a zavádzajúce, preto by som tu rád zhrnul a uviedol čo možno najjednoduchšie princípy na stanovenie najvhodnejšej dĺžky meča vzhľadom na určitú postavu, dĺžku končatín a druh bojového umenia, ktoré sa chystáte vykonávať.

Aj keď sa pri výbere správnej dĺžky meča často uvádzajú tabuľky, v ktorých je stanovená najvhodnejšia dĺžka meča vzhľadom na výšku jeho majiteľa, sú tieto rozmery trochu zavádzajúce. Každý človek má vzhľadom na svoju celkovú výšku inak dlhé končatiny, nehovoriac o tom, že väčšina týchto tabuliek je prevzatá od Ázijcov, ktorí majú v porovnaní s Európanmi odjakživa kratšie paže. Osobne si myslím, že všetky tieto tabuľky vychádzajú z jedného bodu nariadení vydaných Tokugawským šógunátom (pozri nižšie), a sú teda pre väčšinu Európanov skutočne nepoužiteľné. Preto je dôležité vyberať dĺžku meča tak (ak nám na nej už záleží a nekupujeme si meč napr. iba ako bytovú dekoráciu vo forme funkčnej repliky), aby sme ho mali skutočne, ako sa hovorí, „na mieru“.

Aj v Japonsku panovali, čo sa týka stanovenia najvhodnejšej dĺžky meča, veľké rozpory, ktoré môžeme sledovať na vývoji dĺžky mečov v tom-ktorom období japonskej histórie. Na začiatku 14. a ku koncu 15. storočia sa dĺžka čepelí väčšiny mečov pohybovala medzi 70 – 73 cm, zatiaľ čo väčšina mečov zo začiatku 16. storočia bola oveľa kratšia a priemerná dĺžka čepelí sa približovala k 60 cm. Táto situácia však netrvala príliš dlho, pretože ku koncu 16. storočia sa kováči opäť vrátili k výrobe mečov s čepeľami dlhými okolo 73 cm.

Výber dĺžky meča podľa všeobecných odporúčaní možno rozdeliť do dvoch skupín podľa toho, aké bojové umenie sa chystáme študovať. Následne sa môže odporúčaná dĺžka meča líšiť podľa štýlu tej-ktorej školy, a preto, ak je taká možnosť, je určite dobré vhodnú dĺžku skonzultovať s učiteľom.

V Kendo by dĺžka uchopeného a voľne spusteného meča pozdĺž tela mala byť taká, aby špička meča dosahovala tesne k podlahe, ale pokiaľ možno sa jej úplne nedotýkala. Väčšina moderných škôl Iaido odporúča dĺžku meča až o 5 cm väčšiu. Predovšetkým pri Iaido je veľmi dôležité uvedomiť si, že pri noto (vracaní meča späť do pošvy) veľmi záleží na dĺžke meča vzhľadom na dĺžku paží a stavbu tela.

Dĺžka rukoväti sa stanovuje dvoma spôsobmi. Buď ide o trojnásobok šírky dlane, respektíve zovretej päste, alebo o dĺžku predlaktia od lakťa po zápästie. Osobne by som sa priklonil skôr k prvému spôsobu, pretože meč sa drží v dlaniach, nie na predlaktí, a každý máme dlane inak veľké, aj keď predlaktie môže mať rovnakú dĺžku. Príliš krátka tsuka podstatne znižuje ovládateľnosť meča posunutím jeho ťažiska smerom ku kissaki. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že meče s ťažiskom vzdialeným viac než 16 cm od Tsuby už pôsobia veľmi ťažko v porovnaní s ich reálnou hmotnosťou, a preto sa horšie ovládajú.

Keďže sa nepovažujem za nijako vzdelaného v tejto oblasti, a predovšetkým čo sa týka Iaido, našiel som v informáciách týkajúcich sa stanovenia správnej dĺžky meča mnoho rozporov, dovolil by som si tento článok zakončiť odporúčaniami azda jedného z najpovolanejších, už zosnulého 20. Soke školy Muso Jikiden Eishin Ryu, Kohno Hyakurena, ktoré som si dovolil preložiť a prispôsobiť z anglického prekladu Colina Hyakutake.

„Všimol som si, že mnoho ľudí používa meče, ktoré sú príliš dlhé, s tsubami, ktoré sú príliš malé. Dĺžka aj hmotnosť meča by mali zodpovedať tomu, kto ho vlastní. Tsuba, ktorá sa dodáva spolu s mečom a je vyrobená kováčom, zodpovedá danému meču, preto je zbytočné meniť ju za menšiu. Dĺžku čepele môže stanoviť osoba, ktorá si meč objednala. Tak či onak, dĺžka bola stanovená už dávno. (Tokugawským šógunátom v predpise Jusun).

Tam sa uvádzajú 2 spôsoby stanovenia dĺžky:

1. Výška – 3 stopy
2. Meč držaný jednou rukou sa Kissaki zľahka dotýka zeme

Dodatok: Dĺžka meča, zakrivenie čepele, hmotnosť, dĺžka a tvar boshi atď. sú parametre úzko spojené s výkonom iai.

Tvary prehnutia čepele sú Toriizori, Koshizori a Sakizori. Toriizori a Koshizori sú vhodné pre iai. Sakizori (vrchol prehnutia čepele je posunutý od stredu smerom ku Kissaki) sa však neodporúča, pretože pri tomto zakrivení čepele dochádza pri vykonávaní techník k častému porezaniu prstov.

Hmotnosť meča by mala byť úmerná hmotnosti a z nej vyplývajúcej sile jeho majiteľa. Pri nácviku techník s príliš ťažkým mečom môže dôjsť k poškodeniu svalov paží, narušeniu rovnováhy a vytvoreniu najrôznejších zlých návykov a technických chýb.

Aj tvar boshi priamo súvisí s noto. Krátky boshi nespôsobuje žiadne problémy, ale príliš dlhý boshi spôsobuje ťažkosti pri stretnutí kissaki s koiguchi.

Čo sa týka veľkosti tsuby, menšia Tsuba nijako nebráni pravému zápästiu v ovládaní meča, no veľká Tsuba spôsobuje rovnaké ťažkosti ako príliš dlhá čepeľ meča.

Používajte zdravý rozum. Ja by som odporúčal zamerať sa na nasledujúce body… 1. Hmotnosť meča, 2. Dĺžka meča, 3. Zakrivenie čepele.“

Na záver by som si teda dovolil toto zhrnutie… Ak si vyberáte meč a máte napríklad možnosť vo vašom dojo si od kolegov požičať nejaké meče na niekoľko techník, teda vyskúšať si ich dĺžku, hmotnosť a ovládateľnosť v praxi, je to asi to najlepšie a najrozumnejšie, čo môžete pri jeho výbere urobiť. Ďalšou možnosťou je potom priamo návšteva predajcu a „ohmatanie“ si meča pred jeho následnou kúpou.

V našom e-shope ponúkame v drvivej väčšine prípadov meče s dĺžkou čepele 71 – 73 cm a dĺžkou tsuky 26 – 31 cm. Možnosťou je aj výroba meča zn. Munenorina zákazku so zálohou vopred. Treba si však uvedomiť, že v takom prípade môže byť čakacia lehota aj 1 rok.

Ďalšie možnosti, čím sa riadiť pri výbere vášho meča, nájdete napríklad tu.