Ako spoznať repliku samurajského meča od Japonského originálu?

Ako rozpoznať repliku meča?

Úmyselne som tento článok nenazval „Ako rozpoznať nihonto?“, pretože v Japonských origináloch sa, žiaľ, vôbec nevyznám. Dovolím si však tvrdiť, že v Čínskych replikách už o niečo lepšie. Preto už na mečoch tak nejako viem, čo hľadať, aby som spoznal, či ide o repliku.

Počas posledných rokov z aukčných serverov takmer zmizli lacné Čínske repliky, vydávajúce sa za Japonské originály, o to rafinovanejšími sa však stali podvodní predajcovia s tými drahšími a kvalitnejšími mečmi. V poslednom čase tiež vďaka svojim zákazníkom a ich otázkam narážam na predaj skutočne Japonských mečov, ktoré však boli vyrábané sériovo počas druhej svetovej vojny a aj keď majú akúsi historickú hodnotu, sú často ponúkané za cenu nezodpovedajúcu ich skutočnej cene.

Preto som sa rozhodol napísať tento článok, podľa ktorého aj úplný laik takmer s istotou rozozná Čínsku repliku od Japonského originálu, prípadne meč s hodnotou od meča bez hodnoty. Tento článok rozdelím do niekoľkých častí pre jednoduchšiu orientáciu podľa toho, o akú repliku sa jedná.

Nový meč prezentovaný ako nihonto

Predovšetkým za nihonto (Japonský meč) môže byť považovaný iba meč vyrobený v Japonsku, Japonským kováčom mečov, z tradičných materiálov a tradičným spôsobom. Aj keď už aj v Japonsku používajú na základné spracovanie tamahagane pneumatické kladivá, môžeme povedať, že všetko ostatné platí. Meč má na nakago (tŕni) signatúru kováča, a preto je pomerne jednoduché overiť jeho autentickosť.

Ak je teda meč ponúkaný a predávaný pod nejakou značkou, ako napríklad naše meče „Munenori“, nejde o nihonto. Nihonto nie sú vyrábané pod značkou a nie sú vyrábané sériovo. Jediné sériovo vyrábané meče v Japonsku sú Iaito (cvičné meče väčšinou s hliníkovou čepeľou) a meče vyrábané pre armádu. Toto uvádzam predovšetkým kvôli niektorým značkám a predajcom, ktorí svoje meče prezentujú ako nihonto, čo samozrejme nie je pravda.

Vzhľadom na to, že nový nihonto vyjde na státisíce, nie je pravdepodobné, že by ste naň u nás narazili povedzme pod cenou 500000 Kč.

Starožitný Japonský meč

Ak má meč nejakú históriu a hodnotu, je vybavený certifikátom NTBHK (Nihon Bijutsu Token Hozon Kyokai). Tieto certifikáty k mečom sú vydávané v Japonsku od konca druhej svetovej vojny. Samozrejme sa môže stať, že niekde v bazári narazíte na meč bez tohto certifikátu, ktorý bol privezený z Japonska pred druhou svetovou vojnou, tá pravdepodobnosť sa však prakticky rovná výhre v lotérii. Človek rád uverí, že sa práve naňho usmialo šťastie, no bez akýchkoľvek dôkazov alebo znalostí je to trochu naivná predstava. Je pravdepodobnejšie, že majiteľ si už hodnotu overil, ak už meč sám kúpil a ponúka ho za určitú cenu, a tá cena bude samozrejme vždy vyššia než skutočná hodnota meča, inak by nič nezarobil.

Povedzme však, že by vám stačilo mať doma pravý Japonský meč bez ohľadu na cenu. Podľa čoho teda aspoň približne spoznať, že nejde o repliku alebo armádnu, sériovo vyrábanú, a teda aj pomerne „mladú“ zbraň? Ide práve o to sériové vyhotovenie. Predovšetkým habaki. Videl som niekoľko armádnych Japonských mečov (tzv. gunto), ktoré mali všetky časti na prvý pohľad vyrobené ručne. Alebo aspoň sčasti. Habaki však bol na prvý pohľad odliatok. Aj keď napríklad dvojdielny. Habaki je najzložitejšia vec na meči. Mal by byť dokonale prispôsobený každej čepeli. Nedá sa vyrábať sériovo, ak chcete, aby presne sedel na danú čepeľ, pretože každá čepeľ je iná. Navyše v časti pri ostrí má zvar. Je to vlastne ohnutý a vytvarovaný kúsok plechu so spojom na strane ostria. Pri Čínskych replikách a armádnych mečoch boli habaki vyrábané sériovo. Preto keď si vezmete akýkoľvek nový meč, je medzi habaki a nagasou po stranách vždy nejaká medzera. Často aj medzi chrbtom a ostrím, keď meč rozoberiete. Mnohokrát meč ani nemusíte rozoberať, pretože s habaki na čepeli pohnete aj bez rozobratia, taká je medzi ním a nagasou vôľa. Z tohto dôvodu sú najviac napodobňované práve meče Gunto. Je možné ich falšovať sériovo.

Pri lacnejších replikách sú však aj iné diely vyrábané sériovo, čo sa na nich dá celkom ľahko spoznať. Na kovaní podľa otrepov zistíte už pohľadom, že ide o odliatky. Pomocou magnetu zistíte, že ide o zinkovú zliatinu, nie oceľ, ako je prezentované. Saya môže mať odkrytý lak, aby vyzerala staro, ale vďaka tomu môžete odhaliť, že nie je zlepená z jedného kusa pozdĺžne rozrezaného dreva, ale z dvoch rozdielnych kusov. Preto sa tiež po čase môže mierne ohnúť do strany. Možností je veľa a základom odhalenia repliky sú teda sériovo vyrábané diely a ukazovatele toho, že ich výroba bola zjednodušená, a nešlo teda o ručnú prácu.

Ukazovatele podľa jednotlivých častí meča

Verím, že som dostatočne načrtol, podľa čoho rozoznať prípadný podvrh Japonského meča od repliky, či už z Číny alebo inej krajiny, existuje však aj množstvo ďalších chýb, ktorých sa výrobcovia napodobenín dopúšťajú, či už z nevedomosti, alebo jednoducho preto, že realistickejšia napodobenina by bola príliš drahá a jej výroba zložitá. Preto si dovolím ešte opísať najčastejšie chyby alebo nezrovnalosti oproti Japonským originálom pri ďalších častiach meča, ktoré som ešte nespomenul.

Nagasa – Hamon a hada. Bez ohľadu na konštrukciu a tvar čepele bola každá čepeľ pri nihonto diferenciálne kalená a prekladaná z dôvodu použitia tamahagane. Oba tieto ukazovatele pravosti čepele sa, žiaľ, prejavia až po jej vyleštení, čo falošní predajcovia často zneužívajú, keď sa vyhovárajú na poškodenie a vek meča. Bez ohľadu na to však potretie čepele chloridom železitým odhalí, či bola čepeľ kalená diferenciálne aj bez vyleštenia. Predajca sa samozrejme bude vyhovárať, že leptaním dôjde k poškodeniu a znehodnoteniu čepele. Ak je čepeľ taká poškodená, že nemožno vidieť hadu ani hamon, väčšieho znehodnotenia by som sa už neobával. Následne je potom potrebné čepeľ neutralizovať napríklad mydlom, aby ďalej nereagovala. Čierny fľak vzniknutý leptaním možno odstrániť napríklad brúsnou pastou na chróm, ktorá je k čepeli šetrná.

Rovnako ako diferenciálne kalenie odhalí chlorid železitý aj vrstvenie materiálu a predovšetkým použitie ocelí s rozdielnym obsahom uhlíka. Tzv. zváraný damašek bol pri Japonských mečoch používaný len naozaj výnimočne kvôli nedostatku kvalitnej ocele v určitých obdobiach.

Samostatnou kapitolou je potom pri čepeli nakago, teda tŕň skrytý pod tsukou. Ak nie je príliš hrdzavý a opotrebovaný, je na ňom viditeľné kvalitné opracovanie. Repliky majú väčšinou nakago opracované veľmi hrubým spôsobom, často pomocou uhlových brúsok. Pri origináloch, predovšetkým tých zachovalejších, je nakago po celej dĺžke rovnomerne široký aj hrubý a ak sa zužuje, potom rovnako rovnomerne. Shinogi v prípade shinogi-zukuri taktiež pokračuje pod gabaki aj tsukou po celej dĺžke nakago.

Tsuka: Same pri dnešných replikách mečov má pomerne vysokú zrnitosť. Ide o kožu z mladších rají. Nihonto vrátane sériovo vyrábaných armádnych mečov majú pod opletom kožu vyššej kvality s výraznými „zrnami“.

Občas sa pri naozaj lacných napodobeninách stane, že je aj tsukamaki vyhotovené nesprávne. Pri správnom vyhotovení opletu sa šnúra pri jednotlivých otočkách strieda tak, že je raz pod a raz nad druhou polovicou šnúry. Ak je oplet vyhotovený nesprávne, je stále jedna šnúra hore a druhá dole, čo by sa Japoncom nestalo.

Všetky tu uvedené informácie samozrejme počítajú aspoň so základnými znalosťami vzhľadu určitých materiálov a rozpoznania napríklad falošnej same od pravej. Ak by ste si pri výbere meča neboli istí, môžete ma samozrejme kedykoľvek kontaktovať so svojimi otázkami. Rád si nájdem čas na ich zodpovedanie. Osobne nemám nič proti napodobeninám starožitných mečov, ak sú takto aj ponúkané a predávané za zodpovedajúce ceny. Žiaľ, nie vždy je to tak.